Pravopis

Automatický preklad

Tento článok bol automaticky preložený a môže obsahovať chyby. Zabezpečenie prekladu do viac ako desiatich jazykov je náročná úloha a tešíme sa na vašu pomoc. Ak nám chcete pomôcť zlepšiť kvalitu našich prekladov, kontaktujte nás na Discord. Prípadne môžete navrhnúť opravy priamo cez GitHub.

Štandardná abeceda

Otázka, ako sa má písať interslovančina, bola vždy predmetom diskusie. V ideálnom prípade by to mal vedieť napísať každý Slovan na vlastnej klávesnici, ale to by vylúčilo možnosť jednotného štandardného pravopisu. Rôzne národné pravopisy sú jednoducho príliš rozdielne na to, aby našli riešenie, ktoré je vhodné pre každého. Urobiť ktorúkoľvek z nich „oficiálnou“ alebo „štandardnou“ by bolo nespravodlivé, pretože všetky ostatné možnosti by sa automaticky považovali za „neoficiálne“, „neštandardné“, a teda „nesprávne“. Ale na druhej strane, situácia s príliš veľkým množstvom rôznych štandardov písania má tú nevýhodu, že je mätúca a potenciálne odrádzajúca pre ľudí, ktorí dúfajú, že sa naučia interslovančinu.

Keďže hranica medzi latinkou a azbukou prechádza priamo stredom slovanského územia, medzislovančina má pre obe štandardné abecedy. Ani jeden z nich nevychádza z konkrétneho národného pravopisu. Namiesto toho boli navrhnuté ako kompromis, ktorý má byť intuitívne zrozumiteľný a umožňuje jednoduchý prepis medzi nimi. Používateľom sa dôrazne odporúča používať tieto štandardné abecedy, ale tým, ktorí majú problémy s písaním určitých znakov, sa ponúkajú aj niektoré alternatívne riešenia.

medzislovanská latinská abeceda používa 27 písmen: 23 písmen zo základnej latinskej abecedy (všetky okrem q, w a x) plus štyri spoluhlásky s karónom (š, ž, č a ě), ako aj tri digrafy (dž, lj, nj):

A B C Č D DŽ E Ě F G H I J K L LJ M N NJ O P R S Š T U V Y Z Ž

Medzislovanská azbuka má 29 písmen: všetky znaky, ktoré majú rôzne cyrilické pravopisy spoločné, s pridaním є, ы, ј, љ, њ, , ako aj jedného digrafu (дж):

А Б В Г Д ДЖ Е Є Ж З И Ы Ј К Л Љ М Н Њ О П Р С Т У Ф Х Ц Ч Ш

Obidva pravopisy sú rovnocenné a v publikovaných textoch si zaslúži odporúčanie uvádzať verzie v latinke aj cyrilike, aby boli zrozumiteľné na oboch stranách hranice.

Rozloženie medzislovanskej klávesnice si môžete stiahnuť tu.

Zastúpenie problematických postáv

Ako je uvedené vyššie, latinka aj cyrilika obsahujú znaky, ktoré sa nedajú napísať na každej slovanskej klávesnici. Kto nevie napísať znak na vlastnej klávesnici, má k dispozícii niekoľko alternatív. Tu je niekoľko odporúčaní:

latinčina Č Š Ž

Tieto písmená sú v slovanskom jazyku veľmi dôležité. Vynechanie karonu (ako to často robia rodení hovoriaci v jazyku SMS) má negatívny vplyv na zrozumiteľnosť medzislovančiny, pretože c s z sú úplne odlišné fonémy.

Pretože Poliaci nemajú písmená na klávesnici, navrhnutá alternatíva pre nich je cz sz ż. Tí, ktorí nemajú na klávesnici ani ż, môžu namiesto toho použiť cz sz zs. Alternatívnym riešením je cx sx zx, ktoré má tú výhodu, že je konzistentné a jednoznačné, ale nevýhodu je neprirodzené (a v očiach mnohých ľudí škaredé). Iným možnostiam je lepšie sa vyhnúť. Napríklad ch sh zh v angličtine má tú nevýhodu, že západní Slovania by čítali ch ako h x, , zatiaľ čo riešenia obsahujúce iné ako písmenové znaky (napríklad c^, c*, c') to vyzerajú ako počítačový kód. Nakoniec nepoužívajte znaky ako q alebo w (takzvané kódovanie Volapük) ako náhrady, pretože by to len spôsobilo zmätok.

latinka Ě a cyrilika Є

Dôležitosť ě (tzv. yat) spočíva v jeho výslovnosti. Zatiaľ čo vo väčšine jazykov e nezjemňuje svoju predchádzajúcu spoluhlásku, ě ju zjemňuje vo všetkých jazykoch okrem slovinčiny, srbčiny a macedónčiny, čo predstavuje 96 % hovoriacich. Je preto logické, že tento dosť značný rozdiel sa robí aj v medzislovančine. V latinskej abecede je tradičné zastúpenie tejto fonémy ě, čo tiež predstavuje dobrý kompromis napríklad medzi srbským e a chorvátskym ije/je. Nevýhodou ě je, že ho má v abecede iba čeština a srbčina.

Cyrilický náprotivok ě je písmeno є, prevzaté z ukrajinčiny, kde je jeho výslovnosť podobná. Bol vybraný pre jeho vizuálnu podobnosť s е a tiež pre nedostatok akejkoľvek inej dobrej alternatívy v azbuke. Teoreticky je archaické písmeno ѣ (tradičné yat) historicky správnejšie, ale keďže sa v súčasnosti nepoužíva v žiadnom živom slovanskom jazyku (v roku 1945 ho ako poslední zrušili bulharčina a rusínčina) a málokto ho vie rozoznať , jeho použitie v medzislovanských textoch by vážne narušilo zrozumiteľnosť.

Pre tých, ktorí nevedia napísať ě / є a tých, ktorí nevedia, kedy to napísať, je najlepšou alternatívou latinka e / azbuka е. Toto je legitímne zjednodušenie, ktoré stavia ě do pozície podobnej písmenu ё v ruštine, inými slovami: diakritika predstavuje inú výslovnosť, ale môže zostať nenapísaná.

latinka Y a cyrilika Ы

Písmeno y / ы je užitočné najmä pre Rusov, Bielorusov a Poliakov. V južnoslovančine, ukrajinčine a hovorovej češtine a slovenčine sa zlúčila s i. Tým, ktorí nevedia, kedy rozlišovať, ako aj tým, ktorí sa zameriavajú na prevažne juhoslovanské publikum, odporúčame vo všetkých prípadoch použiť i / и.

Cyrilika Ј

Interslovančina používa písmeno ј zo srbskej a macedónskej cyriliky ako ekvivalent latinky j, pretože й (ruština, ukrajinčina, bieloruština a bulharčina) je príliš obmedzujúca, pokiaľ ide o okolité samohlásky a spoluhlásky. Pre tých, ktorí majú problémy s písaním ј, je logická náhrada й, ale keď po ňom nasleduje samohláska, vo väčšine prípadov sa namiesto nej použije iotovaná samohláska:

• йа a йу možno písať ako я a ю; toto je rozhodne najprirodzenejšie riešenie, ale treba si uvedomiť, že nie všetci Srbi a Macedónci tieto znaky poznajú aj preto, že ich tvary nie sú obzvlášť sugestívne;
• йо nikdy nie je problém; Ruštine ё by ste sa však mali vyhnúť, pretože sa používa v rôznych situáciách a pre tých, ktorí nevedia po rusky, nemusí byť jasná;
• йе je problematickejšie; najlepšie riešenie je pravdepodobne е po samohláske, ье po spoluhláske a йе na začiatku slova;
• йи sa môže písať ako ьи po spoluhláske a и v iných pozíciách, keďže aj tak neexistuje žiadny zásadný rozdiel od počiatočnej slabiky и.

Cyrilika Љ a Њ

Cyrilické náprotivky lj a nj sú љ a њ, prevzaté tiež zo srbskej a macedónskej cyriliky. Tí, ktorí tieto písmená na klávesnici nemajú, môžu namiesto nich vždy napísať ль a нь.

Etymologická abeceda

Okrem štandardnej latinskej abecedy obsahuje medzislovančina aj množstvo nepovinných písmen, ktoré sa konkrétne vzťahujú na praslovanské/staroslovanské fonémy, ktoré sa vo väčšine moderných jazykov rozchádzali alebo vymizli:

Ę Ų Å Ė Ȯ   Ć Đ   Ĺ Ń Ŕ T́ D́ Ś Ź

• Samohlásky ę a ų sa zhodujú s nosovými samohláskami ѧ a ѫ v staroslovienčine (malé yus a veľké yus, zvyčajne sa prepisujú ako ę a ǫ).
• Samohláska å sa vyskytuje v kombináciách rå a lå, za ktorými nasleduje spoluhláska, kde poľština má ro/ró a ło/łó a východoslovančina má (o )ro a (o)lo.
• Samohlásky ė a ȯ predstavujú silné yers: ь (ĭ) a ъ (ŭ).
• Spoluhlásky ć a đ označujú praslovanské tj a dj, ktoré sa v staroslovienčine zmenili na щ (št) a жд (žd).
• Mäkké spoluhlásky ĺ ń ŕ t́ d́ ś ź sa vzťahujú na spoluhlásky, za ktorými nasleduje slabé ь.

Vyššie uvedené písmená sú len voliteľnými rozšíreniami štandardnej latinskej abecedy. Z tohto dôvodu ich nikdy nie je potrebné reprezentovať iným spôsobom, ako jednoduchým vynechaním diakritiky; jedinými výnimkami sú ć a đ, ktoré by sa v štandardnom pravopise mali nahradiť č a dž.

Písmená ĺ a ń sa vyskytujú iba pred spoluhláskou. Foneticky sú totožné s lj a nj, len s tým rozdielom, že sa zvyčajne nepíšu v medzislovančine.

Všimnite si, že medzislovanská etymologická abeceda nezahŕňa značky dĺžky alebo tónu, ani špeciálne písmená pre výpožičky z neslovanských jazykov (ako napríklad staroslovienčina ѳ a ѵ, ktorá sa používa len pre grécke slová alebo @@ 158 pre nemecké alebo francúzske slová).

Odôvodnenie

Základné latinské a cyrilské abecedy interslovančiny pozostávajú z písmen, ktorých výslovnosť je podobná vo všetkých slovanských jazykoch. Praslovančina a staroslovienčina však mala aj množstvo foném, ktoré sa vyvíjali rôznymi smermi. Vo väčšine moderných jazykov boli tieto zmeny zvuku pozoruhodne predvídateľné. Priradením špeciálneho znaku týmto fonémam môže byť každá z nich spojená s konkrétnou fonémou v ktoromkoľvek z moderných slovanských jazykov, čím sa pokrývajú hlavné fonologické rozdiely medzi nimi. Inými slovami, táto rozšírená abeceda môže slúžiť ako most medzi staroslovienčinou a modernými slovanskými jazykmi, ale aj ako prostredník medzi staroslovienčinou a medzislovančinou.

Na rozdiel od abecied, akými sú medzinárodná fonetická abeceda a slovanská abeceda, tento pravopis nemá podávať informácie o výslovnosti jednotlivých jazykov, ale ukázať vzťah medzi nimi. Dá sa to prirovnať k pravopisu angličtiny: hoci existujú obrovské rozdiely vo výslovnosti medzi britskou angličtinou, škótskou angličtinou a americkou angličtinou, všetky sú napísané prakticky rovnakým spôsobom, pričom sa používajú pravopisné konvencie, ktoré predstavujú hovorený jazyk 14. storočia. Ak by Slovania namiesto svojich národných pravopisov založených na výslovnosti používali podobnú abecedu, slovo „päť“ by sa vo všetkých slovanských jazykoch mohlo písať ako pęt́, namiesto пять, pięć, piãc, pjeć, pět, päť, pet atď.

Táto abeceda založená na etymológii (predtým známa ako Naučny Medžuslovjansky „Vedecká medzislovančina“) tiež slúži ako zdrojový kód medzislovančiny. Bola navrhnutá tak, že sa od štandardnej medzislovanskej odlišuje len dodatočnou diakritikou, takže čitateľ, ktorý túto diakritiku nepozná, ju môže jednoducho ignorovať. Používanie tohto pravopisu v interslovančine môže slúžiť na tieto účely:

• odovzdávanie etymologických informácií,
• podpora procesu učenia sa uľahčením prepojenia medzislovanských slov s ich náprotivkami v iných slovanských jazykoch,
• poskytnutie presnejších informácií o ideálnej (najcentrálnejšej) výslovnosti,
• umožnenie používateľom prispôsobiť („ochucovanie“) písaný a hovorený interslovanský jazyk pre používateľov konkrétnych jazykov (pozri ochucovanie),
• umožnenie prepisu textu z akéhokoľvek slovanského jazyka do medzislovanského pravopisu.

Použitie

Text s veľkým množstvom diakritiky sa môže zdať odstrašujúci pre nováčikov, ktorých prvý kontakt s Interslavic pravdepodobne nie je toto vysvetlenie. Pre ľudí, ktorí sa učia jazyk, je mätúce, keď rôzni účastníci konverzácie používajú rôzne pravopisy. Mohli by sa nesprávne domnievať, že tieto diakritické znamienka sú povinné, alebo že medzislovančina písaná s týmito príponami je lepšia ako interslovančina písaná bez nich. Napokon, písmená ako ę a ų môžu byť nápomocné Poliakom a možno aj východným Slovanom, ale najmä južným Slovanom používanie tohto pravopisu vôbec nepomáha: pre nich to len zbytočne komplikuje veci. Preto sa prosím zdržte používania tohto pravopisu v každodenných rozhovoroch, pokiaľ ho nepoužívate s konkrétnym účelom. V takom prípade vysvetlite, prečo ich používate a že tieto diakritické znamienka sú len voliteľné doplnky.

Tí, ktorí aj tak používajú tieto rozšírené znaky, v žiadnom prípade nemusia používať celú sadu: používatelia si z nej môžu vybrať, čo sa im páči, a vynechať, čo sa im nepáči. Existujú len dve obmedzenia. V prvom rade, keď sa už rozhodnete použiť určitú postavu z rozšírenej sady, používajte ju dôsledne. Po druhé, niektoré písmená prichádzajú v pároch (ę/ų, ė/ȯ, t́/d́, ś/ź) a nemalo by zmysel používať jednu položku z páru, pričom druhú vynecháte.

Pretože tieto rozšírenia sú voliteľné, alternatívne reprezentácie nie sú nevyhnutne potrebné. Keďže sa však písmená t́ a d́ nevyskytujú v žiadnom jazyku (aj v Unicode sa dajú písať len pomocou kombinovanej diakritiky), možno ich písať aj s hačekom: ť a ď; všimnite si, že vo väčšine písiem sa haček objavuje ako apostrof. Podobne ĺ možno zapísať ako ľ. Nakoniec namiesto ė a ȯ je možné napísať aj è a ò.

Cyrilika

V latinskej abecede sú dodatočné etymologické informácie sprostredkované iba pomocou diakritických znamienok. Pasívnej zrozumiteľnosti sa teda nebráni a čitateľ, ktorý sa v nich nevyzná, môže textu aj tak porozumieť. Podobný prístup pre azbuku (použitie znakov ako ӑ, ԙ, ө, ұ, ӣ, ҷ, ӝ, atď.) by nielen spôsobil, že text vyzeral extrémne umelo, ale bol by aj málo užitočný, pretože úpravy by boli ďaleko od samozrejmosti. Rozšírená azbuka využívajúca historické (ѣ, ѩ, ѫ) a regionálne (ћ, ђ) znaky by bola pre ľudí, ktorí nepoznajú starosloviensky pravopis, veľmi ťažko zrozumiteľná, a preto je v rozpore s účelom medzislovančiny. Z tohto dôvodu nemá medzislovanská etymologická abeceda ekvivalent v cyrilike.

Prehľad

Nasledujúca tabuľka zobrazuje zhody medzi písmenami uvedenými vyššie (navrhované alternatívne hláskovanie je zobrazené sivou farbou v zátvorkách). transliterátor umožňuje prepis medzi latinkou a azbukou.

Latin

Standard	Etymological	Pronunciation
A a	A a	ɑ ~ a
	Å å	ɒ
B b	B b	b
C c	C c	t͡s
Č č	Ć ć	t͡ɕ
	Č č	t͡ʃ ~ t͡ʂ
D d	D d	d
	D́ d́	dʲ ~ ɟ
Dž dž	Đ đ	d͡ʑ
	Dž dž	d͡ʒ ~ d͡ʐ
E e	E e	ɛ ~ e
	Ė ė	ɛ ~ ǝ
	Ę ę	ʲæ
Ě ě	Ě ě	ʲɛ
F f	F f	f
G g	G g	g ~ ɦ
H h	H h	x
I i	I i	i ~ ɪ
J j	Ј ј	j
K k	K k	k
L l	L l	l ~ ɫ
	Ĺ ĺ	ʎ ~ l
Lj lj	Lj lj	ʎ ~ l
M m	M m	m
N n	N n	n
	Ń ń	n ~ ɲ
Nj nj	Nj nj	nʲ ~ ɲ
O o	O o	ɔ ~ o
	Ȯ ȯ	ə ~ ʌ
P p	P p	p
R r	R r	r
	Ŕ ŕ	rʲ ~ r̝
S s	S s	s
	Ś ś	ɛ ~ ǝ
Š š	Š š	ʃ ~ ʂ
T t	T t	t
	T́ t́	tʲ ~ c
U u	U u	u
	Ų ų	o ~ ʊ
V v	V v	v ~ ʋ
Y y	Y y	i ~ ɨ
Z z	Z z	ɛ ~ z
	Ź ź	zʲ ~ ʑ
Ž ž	Ž ž	ʒ ~ ʐ

Cyrillic

Standard	Etymological	Pronunciation
А а	A a	ɑ ~ a
	Å å	ɒ
Б б	B b	b
Ц ц	C c	t͡s
Ч ч	Ć ć	t͡ɕ
	Č č	t͡ʃ ~ t͡ʂ
Д д	D d	d
	D́ d́	dʲ ~ ɟ
Дж дж	Đ đ	d͡ʑ
	Dž dž	d͡ʒ ~ d͡ʐ
Е е	E e	ɛ ~ e
	Ė ė	ɛ ~ ǝ
	Ę ę	ʲæ
Є є	Ě ě	ʲɛ
Ф ф	F f	f
Г г	G g	g ~ ɦ
Х х	H h	x
И и	I i	i ~ ɪ
Ј ј	Ј ј	j
К к	K k	k
Л л	L l	l ~ ɫ
	Ĺ ĺ	ʎ ~ l
Љ љ	Lj lj	ʎ ~ l
М м	M m	m
Н н	N n	n
	Ń ń	n ~ ɲ
Њ њ	Nj nj	nʲ ~ ɲ
О о	O o	ɔ ~ o
	Ȯ ȯ	ə ~ ʌ
П п	P p	p
Р р	R r	r
	Ŕ ŕ	rʲ ~ r̝
С с	S s	s
	Ś ś	ɛ ~ ǝ
Ш ш	Š š	ʃ ~ ʂ
Т т	T t	t
	T́ t́	tʲ ~ c
У у	U u	u
	Ų ų	o ~ ʊ
В в	V v	v ~ ʋ
Ы ы	Y y	i ~ ɨ
З з	Z z	ɛ ~ z
	Ź ź	zʲ ~ ʑ
Ж ж	Ž ž	ʒ ~ ʐ

Pokyny

Aby som to zhrnul, existuje niekoľko možností na napísanie toho istého slova. Všeobecné pravidlo znie: čím zrozumiteľnejšie, tým lepšie. Je však potrebné mať na pamäti niekoľko vecí:

• Aby ste predišli zmätku medzi nováčikmi, snažte sa čo najviac dodržiavať štandardný latinský a/alebo cyrilický pravopis. Rozloženie medzislovanskej klávesnice si môžete stiahnuť tu.
• Z rovnakého dôvodu nepoužívajte v bežných rozhovoroch etymologickú abecedu (predtým známu ako Naučny Medžuslovjansky). Vždy, keď ho napriek tomu použijete, uveďte, prečo ho používate.
• Vyhnite sa používaniu písmen azbuky, ktoré sa už nepoužívajú (napríklad ѣ, ѩ, ѫ, ѱ) a nepokúšajte sa ani iným spôsobom cyrilizovať etymologickú abecedu, pretože oboje by vážne narušilo zrozumiteľnosť.
• Ak máte problémy s písaním určitých znakov, použite jednu z navrhovaných alternatív.
• Buďte dôslední pri výbere. Ak sa napríklad rozhodnete použiť sz na vyjadrenie š, ponechajte to tak v celom texte alebo konverzácii, inak len vytvoríte zmätok. Z rovnakého dôvodu, ak používate sz, potom nepoužívajte súčasne č alebo cx.
• Nepoužívajte iné ako písmenové znaky (^, ' atď.) ako prostriedok na nahradenie diakritiky. Neurobia váš text čitateľnejším a väčšina ľudí ich považuje za škaredé.
• Nikdy nemiešajte latinku s azbukou.
• Keď oslovujete príslušníkov konkrétneho slovanského národa (napríklad keď cestujete), môžete zvážiť ochutenie medzislovančiny. Aromatizáciu však nepoužívajte v multislovanskom prostredí.

Právne informácie

This article has been republished with the permission of its original author, Jan van Steenbergen.