Tvorenie slov

Automatický preklad

Tento článok bol automaticky preložený a môže obsahovať chyby. Zabezpečenie prekladu do viac ako desiatich jazykov je náročná úloha a tešíme sa na vašu pomoc. Ak nám chcete pomôcť zlepšiť kvalitu našich prekladov, kontaktujte nás na Discord. Prípadne môžete navrhnúť opravy priamo cez GitHub.

Prípony

Nižšie je uvedený zoznam prípon. Upozorňujeme, že ak kmeň končí na konkrétnu spoluhlásku, zmení sa pred príponami -ji, -ka, -ko, -nik, -ny, -ok, -sky a -stvo takto:

• k/c > č (napr. ruka > ručny)
• g > ž (napr. kniga > knižka)
• h > š (napr. muha > mušji)

Na druhej strane mäkká spoluhláska nj stvrdne pred -nik a -ny.

Prípony začínajúce na -o- sa pri mäkkej spoluhláske zmenia na -e-:

• byk + -ok > byček
• konec + -ovy > koncevy
• noč + -ovati > nočevati

Podstatné meno k podstatnému menu

• Zdrobneniny sa tvoria takto:
  • slová mužského rodu na tvrdej spoluhláske majú príponu -ok:
    pes „pes“ > pesok (gen. peska) „psíček“
  • slová mužského rodu na mäkkej spoluhláske majú príponu -ik alebo -ek:
    muž „muž“ > mužik „malý muž“
  • slová ženského rodu pridajte ku kmeňu slova príponu -ka:
    kniga „kniha“ > knižka „brožúra“
  • stredné slová pridajte ku kmeňu slova príponu -ko:
    polje „pole“ > poljko „malé pole“
• Na odvodenie abstraktných vlastností z mien osôb sa používa prípona -stvo:
  prijatelj „priateľ“ > prijateljstvo „priateľstvo“, muž „muž“ > mužstvo „mužstvo“
• Miesto opísané ako predložka v kombinácii s názvom iného miesta má zvyčajne koncovku -je:
  morje „more“ > primorje „zem pri mori“, brjuh „brucho“ > podbrjušje „podbruško“
• Všeobecnejším ukazovateľom miesta je koncovka -išče:
  voz „voz, auto“ > vozišče „parkovisko“, ogonj „oheň“ > ognišče „krb, ohnisko“
• Na odvodenie osoby, ktorá má niečo na starosti alebo ktorá s niečím manipuluje, alebo objektu, ktorý niečo obsahuje, sa používa prípona -nik:
  glava „hlava“ > glavnik „šéf, šéf“, kabel „kábel“ > kabelnik „kábelka“, kniga „kniha“ > knižnik „knižnica“
• Na odvodenie osoby, ktorá je bez niečoho, používame kombináciu predpony bez- a prípony -nik:
  Bog „Boh“ > bezbožnik „bezbožná osoba“
• Obyvateľ krajiny, regiónu alebo mesta má koncovku -ec (niekedy -an(in)):
  Albanija > Albanec „albánsky“
• Ženský ekvivalent koncoviek -nik a -ec je -nica a -ica:
  rada „rada“ > radnik „poradkyňa“ > radnica „poradkyňa“; Albanec „Albánec“ > Albanica „Albánska žena“
• V ostatných prípadoch používame radšej koncovku -ka pre ženské ekvivalenty mužských osôb:
  prijatelj „priateľ“ > prijateljka „priateľka“, gradžanin „občan“, gradžanka „občianka“
• Mláďatá sa zvyčajne odvodia pridaním -e k názvu zvieraťa, výsledkom čoho je stredné podstatné meno triedy -et-:
  kot „mačka“ > kote „mačiatko“, jelenj „jeleň“ > jelene „plavá“

Prídavné meno k podstatnému menu

• Na odvodenie abstraktnej kvality z prídavného mena sa používa prípona -ost:
  dobry „dobré“ > dobrost „dobré“
• Osoba, ktorá predstavuje kvalitu vyjadrenú prídavným menom, má často koncovku -ec (fem. -ica):
  glupy „hlúpy“ > glupec „hlúpy človek, hlupák“, izgnany „vyhostený, vyhostený“ > izgnanec „vyhnaný človek, vyhnanstvo“
• Indikátor miesta -išče možno použiť aj s prídavnými menami:
  mokry „mokro“ > mokrišče „mokraď, močiar“, tajny „tajné“ > tajnišče „tajné miesto“
• Prídavné meno môže fungovať aj ako podstatné meno a zostáva nezmenené:
  běly „biely“ > běly „biely“

Sloveso na podstatné meno

• Na odvodenie mena osoby, ktorá sa zaoberá činnosťou označenou pôvodným slovesom, sa používa prípona -telj:
  učiti „učiť“ > učitelj „učiteľ“
• Profesie sú často vyjadrené koncovkou -ač alebo -ar:
  kovati „kovať“ > kovač „kováč“, krojiti „strihať“ > krojač „krajčír“, pekti „piecť“ > pekar „pekár“
• Indikátor miesta -išče možno použiť aj so slovesami (často založený na L-časti):
  igrati „hrať sa“ > igrališče „ihrisko“, žiti „žiť“ > žilišče „bydlisko, bydlisko“
• Samotný akt je reprezentovaný slovesným podstatným menom (gerundium), ktoré končí na -nje, niekedy -tje dělati „robiť, robiť“ > dělanje „robiť, robiť“, žiti „žiť“ > žitje „život“

Prídavné meno k prídavnému menu

• Porovnania a superlatívy nájdete v časti prídavné mená
• Ak chcete zmeniť význam prídavného mena na opačný, použite predponu ne-:
  dobry „dobré“ > nedobry „nie dobré“
• Na zintenzívnenie významu prídavného mena možno použiť predponu prě-, čo znamená „veľmi“ alebo „príliš“:
  umorjeny „unavený“ > prěumorjeny „smrteľne unavený, vyčerpaný“
• Na oslabenie významu prídavného mena sa používa prípona -ovity:
  zeleny „zelená“ > zelenovity „zelená“

Podstatné meno k prídavnému menu

• Prídavné mená (vo význame: prislúchajúce niečomu) sú odvodené od podstatných mien pomocou troch prípon: -sky, ak pôvodné podstatné meno je zemepisný názov alebo entita, alebo osoba (zvyčajne povolanie), -ji v v prípade zvierat, iných osôb alebo božských entít alebo -ny (v iných prípadoch):
  žena „žena“ > žensky „žena, žena“, morje „more“ > morsky „súvisiaci s morom“, člověk „človek, osoba“ > člověčji „človek“, @ @161 „kôň“ > konji „konský“, noč „noc“ > nočny „nočný, nočný-“, pismo „písmeno, scenár“ > pisemny „písomne, písomne“
  Môže existovať aj niekoľko nepravidelne vytvorených prídavných mien.
• Na odvodenie prídavného mena, ktoré vyjadruje materiál, z ktorého je niečo vyrobené, možno použiť príponu -ěny:
  drěvěny „drevený“, steklěny „zo skla“
• Na odvodenie prídavného mena, ktoré vyjadruje „s charakteristikami“, možno použiť príponu -ovy:
  pomaranča „pomaranč (ovocie)” > pomarančevy „pomaranč (farba)”
• Na odvodenie prídavného mena, ktoré vyjadruje podobnosť s niečím, sa používa prípona -ovity:
  malpa „opica“ > malpovity „ako opica“
• Na odvodenie prídavného mena, ktoré vyjadruje absenciu niečoho, používame predponu bez- v kombinácii s príponou -ny:
  dom „dom“ > bezdomny „bezdomovec“, naděja „nádej“ > beznadějny „beznádejný“
• Prídavné meno, ktoré vyjadruje určitú charakteristiku časti tela, sa tvorí takto: charakteristika + -o- + časť tela + -y:
  oko „oko“ > jednooky „jednooký“, ruka „paže“ > bezruky „bezruký“

Sloveso na prídavné meno

• Samotné slovné spojenie vytvára štyri prídavné mená vo forme príčastí (pozri: príčastia):
  dělati „urobiť“ > dělajuči „robiť, urobiť“, dělajemy „vyrobiť“, sdělavši „urobiť“, sdělany „hotovo“
• Na odvodenie prídavného mena, ktoré vyjadruje tendenciu alebo zvyk, možno koncovku nahradiť príponou -livy:
  govoriti „hovoriť, rozprávať“ > govorlivy „hovoriť“
• Na odvodenie prídavného mena, ktoré vyjadruje možnosť (porovnaj anglické -able/-ible), koncovky -omy (-emy, -imy) alebo -livy možno pripojiť k prítomnému napätý kmeň:
  razuměti „rozumieť“ > razumlivy „pochopiteľné“, nesti „nosiť“ > nesomy „prenosné“

Príslovka k prídavnému menu

• Príslovka môže byť adjektivizovaná príponou -šnji:
  včera „včera“ > včerašnji „včera“, dnes „dnes“ > dnešnji „dnes“, nyně „aktuálne, v súčasnosti“ > nyněšnji „aktuálne, aktuálne“

Podstatné meno k slovesu

• Najjednoduchším spôsobom odvodenia slovesa od podstatného mena je použitie prípony -ovati:
  malpa „opica, opica“ > malpovati „správať sa/správať sa ako opica“, noč „noc“ > nočevati „stráviť noc“
• Pre akt prinútenia niekoho/niečoho podstúpiť liečbu niečím sa predpona o- a koncovka -iti používajú spolu:
  kamenj „kameň“ > okameniti „kameň“, světlo „svetlo“ > osvětliti „rozsvietiť, rozjasniť“, svoboda „sloboda“ > osvoboditi „oslobodiť“
• Na zbavenie alebo zbavenie sa niekoho/niečoho sa používa predpona obez- s koncovkou -iti:
  glava „hlava“ > obezglaviti „sekať hlavu“, dom „dom“ > obezdomiti „urobiť bezdomovcom“

Prídavné meno k slovesu

• Proces stávania sa vyjadruje koncovka -ěti:
  běly „biely“ > bělěti „zbelieť“, bogaty „bohatý“ > bogatěti „zbohatnúť“, hvory „chorý, chorý“ > hvorěti „ochorieť alebo ochorieť /chorobný”
• Aby niekto/niečo malo vlastnosti vyjadrené prídavným menom, predpona o- a koncovka -iti sa používajú spolu:
  črny „čierna“ > očrniti „sčerniť, urobiť čiernou“
• Aby mal niekto/niečo viac vlastností vyjadrených prídavným menom (často komparatívom), predpona u- sa kombinuje s koncovkou -iti:
  lěpši „lepšie“ > ulěpšiti „zlepšiť, zlepšiť“, menši „menej“ > umenšiti „znížiť, zmenšiť“
• Na odstránenie vlastností vyjadrených prídavným menom sa predpona od- a prípona -iti používajú spolu:
  črny „čierna“ > odčrniti „odčernenie, odstránenie čiernej farby“

Sloveso na sloveso

• Základový tvar predponového slovesa je vždy dokonavý. Nedokonavé sloveso z neho možno odvodiť takto:
  • ak má sloveso koncovku -ati, nedokonavé sloveso má -yvati:
    sodržati „obsahovať“ > sodrživati
  • ak má sloveso koncovku -iti, nedokonavé sloveso má -jati:
    obnoviti „obnoviť“ > obnavjati
  • ak má sloveso koncovku -nuti, nedokonavé sloveso má -ati:
    oddohnuti „dýchať“ > oddyhati
  • ak je sloveso jednoslabičné a končí sa na samohlásku, nedokonavé sloveso má -vati:
    prodati „predať“ > prodavati

Prídavné meno k príslovke

• Prídavné meno je adverbializované použitím koncovky -o:
  dobry „dobre“ > dobro „dobre“
• Komparatív -(ěj)ši sa adverbializuje nahradením -(ě)je:
  slabějši „slabší“ > slaběje „slabší“

Predpony

Na úpravu významu slova možno použiť jednu alebo viacero z nasledujúcich predpôn. Môžu byť pripojené ku všetkým druhom slov, ale väčšinou k slovesám.

do-

(doplnkové k od-)

• niečo urobiť alebo ísť niekam až do konca/cieľa/bariéry/výsledku: dojdti „prísť, prísť (k cieľu)“, doletěti „priletieť letom“, dozvati „zavolať sbd . aby prišiel“
• urobiť dodatočne: dopisati „pridať písaním, doplniť písanie pridaním sth.“, dopolniti „vyplniť pridaním bit“

iz-

(doplnkové s v-, zameniteľné s vy-)

• von, off, ex-: izgnati „vyhnať“, izbrati „vybrať, vybrať, vybrať“, izdati „vydať“
• pozri ďalej pod vy-

na-

(často používaný ako dokonalá značka)

• hore, na, cez: navrgnuti „hádzať na niečo.“, naložiti „ľahnúť si na niečo.“, najdti „nájsť“ (dosl. „prísť na niečo. ”), napisati „zapísať“
• urobiť alebo dosiahnuť veľa v určitom množstve: nagovoriti „veľa hovoriť“, nabrati „vziať určité množstvo vecí.“
• (so zvratným zámenom se) dosť, sýty: naspati se „plne spať, dobre sa vyspať“, najesti se „jesť až do plného žalúdka“

nad-

(doplnkové k pod-)

• Over (pohybuje sa); viac, lepšie (obrazne): nadsiliti „prevyšovať“, nadigrati „poraziť, prehrať“, nadpisati nad „prepísať niečo.“, nadlomiti „prelomiť zhora“, nadkryti „prehrať zakryť“

nedo-

(doplnkové k do-)

• urobiť neúplne, nie úplne: nedopisati „písať bez dokončenia“, nedopolniti „vyplniť, ale nie úplne“

o-/ob-

(odvodzuje slovesá od podstatných a prídavných mien)

• dať alebo získať vlastnosti vyjadrené podstatným alebo prídavným menom: okrugliti „zaokrúhliť“, okameniti „premeniť sa na kameň“
• prinútiť predmet ošetriť niečím (obr. alebo obr.) vyjadreným podstatným menom: okružiti „obchádzať, obkľúčiť“, okameniti „ukameňovať“

ob-

(odvodzuje slovesá od podstatných a prídavných mien)

• okolo: obidti „obísť sa“, „vyhnúť sa“, obmotati „obísť sa“

obez-

(odvodzuje slovesá od podstatných mien; doplnkové k ob-)

• zbavenie niečoho vyjadreného podstatným menom (dis-): obezsiliti „zbaviť sily“, obezhrabriti „odradiť“

od-

• preč, preč (pohybuje sa): odidti „odísť“, oddati „rozdať“, odvinuti „vysunúť sa“, odgovoriti „odpovedať“ (dosl. odhovoriť/preč )
• dokončiť alebo vykonať akciu (aby sme sa jej zbavili): odrabotati „odpracovať“

po-

• začať, pripraviť sa, urobiť hneď: početi „začať“, pojdti „začať ísť, spustiť“
• na krátku chvíľu, trochu, z času na čas, sem-tam: pospati „trochu si pospať“, posmatrjati „sem-tam sa pozrieť“
• označuje akciu vykonanú mnohými alebo ovplyvňujúcu všetkých/mnohých: poskryvati se „skryť“ (veľa ľudí), pobiti „zabiť všetkých/mnohých“
• dokončenie, výsledok: pojesti „zjesť všetko“, pokryti „zakryť to celé“

pod-

• pod, pod-, zdola: podmetnuti „vložiť pod niečo.“, podbiti „zaklopať zdola“
• tajne, tajne: podkazati „povedať tajne“, podgledati „pozerať tajne“, podsměhnuti se „posmievať sa, žartovať“ (tajne sa smejte)

prě-

• cez, cez (pohyb): prějdti „ísť na druhú stranu“, prěvesti „preniesť, preniesť“ > „preložiť“
• transformácia z niečoho starého na niečo nové: prěbudovati „prestavať“, prěorganizovati „reorganizovať“
• cez, z jednej strany na druhú: prěsěkti „prerezať, prerezať“, prěpisati „prepísať, skopírovať“
• príliš veľa, príliš-: prěsoliti „používať príliš veľa soli“, prěvariti „variť príliš dlho“

prěd-

(doplnkové k za)

• predtým, vopred: prědviděti „predvídať“, prědstaviti „predstaviť si, predstaviť“, prědplatiti „platiť vopred“

pri-

• zavrieť, vedľa: prijdti „priblížiť sa, priblížiť sa“
• na, na, priviazané: privinuti „priskrutkovať“, primetnuti „priložiť bližšie, priložiť k tomu.“
• navyše: privinuti „priskrutkovať navyše“, pripisati „napísať navyše“, prigovoriti „namietať“ (doslova povedzme navyše)
• len trochu: priodkryti „trochu otvoriť“, prikryti „zatvoriť, ale nie úplne“

pro-

• cez(von): probiti „preraziť, preniknúť“, protěkti „pretiecť“, progrějati „prehriať sa“
• minúť, minul: projehati mimo „minúť niečo.“, promašiti, promahnuti „minúť značku“
• po celý čas: prorabotati ves denj „pracovať počas celého dňa“
• prehrať všetko: protratiti penezy „prehrať všetky peniaze“, proigrati igru „prehrať hru“

raz-

(doplnkové k s(o))

• oddeliť, rozložiť, rozložiť: razidti „rozísť sa“, razkydnuti „zlomiť, zjednotiť“
• de-, undo: razminovati „odmínovať“
• byť uprostred niečoho, vykonať akciu cez: razcvětati „byť v kvete“, razgovarjati „konverzovať, byť uprostred rozprávania“

s-/so-

• spolu s: svezati „zviazať, prepojiť“, sozvati „zvolať spolu“, sobrati „zhromaždiť, zhromaždiť“
• dole z: sojdti „ísť, zísť dole“, snesti „zniesť dole“
• úplne, hotovo, dole: srězati „zrežať“, sdělati „urobiť“ sbriti „oholiť úplne“, svariti „uvariť úplne“, sbudovati „úplne postaviť“

su-

• vedľa, paralelne, ko-: surabotati „pracovať spolu, vedľa seba“
• pohybovať sa tvárou v tvár; suhoditi „schádzať sa, stretnúť sa“

u-

(často používaný ako dokonalá značka)

• preč: uletěti „odletieť (aby niekto zmeškal let“), uběgti „utiecť“
• úplne (často negatívne): ubiti „zabiť“ (dosl. zbiť úplne), uginuti „zomrieť“, usohnuti „vyschnúť“
• (na základe prídavného mena) urobiť viac: ulěpšiti „zlepšiť, zlepšiť“, umenšiti „zmenšiť, znížiť, urobiť menej“

v-/vo-

• v, do (s pohybovými slovesami): vojdti „vstúpiť, vstúpiť“, vnesti „vniesť“, vlupiti „odsadiť“
• (so zvratným zámenom se) robiť niečo. presne, pozorne, zvedavo: včitati se „začať zvedavo čítať“, vslušati se „začať zvedavo počuť“

voz-

• hore, hore, hore: vozletěti „letieť hore“, vozidti „ísť do kopca“
• náhle začať robiť niečo. intenzívne: vozvyti „náhle začať plakať“, vozbuditi „podnecovať, rozprúdiť“
• späť, znova, znova: vozvratiti se „vráť sa“, vozživiti „oživiť“>

vy-

(namiesto vy- Juhoslovania používajú iz- vo všetkých prípadoch)

• von, mimo, na (so slovesami pohybu): vyjdti (iz) „vyjsť (z)“, vynesti (iz) „starať sa“
• robiť niečo úplne, úplne: vyvariti „úplne zovrieť“, vysušiti „úplne vyschnúť, vyschnúť“
• no, dlho, okolo: vyležati se „ležať okolo“

za-

• za, pod: zajdti „ísť za“, zametnuti „zadať, zabudnúť; zaryti "zasadiť, strčiť pod niečo."
• zavrieť, zavrieť, pevne: zatvoriti „zavrieť“, zavinuti „priskrutkovať, skrútiť“, zašiti „prišiť (pevne)“, zapakovati „zabaliť (zavrieť)“
• začať robiť niečo: zapěvati „začať spievať“, zaplakati „začať plakať“ stard robí intenzívne (s se): zagledati se, zasmotriti se „dívať sa dopredu, pozerať sa neustále, pozerať sa hlboko“

Zložené slová

Dva korene môžu byť voľne spojené, aby vytvorili novú myšlienku. Zvyčajne sa to robí pomocou spojenia -o- (-e- po mäkkej spoluhláske):

• voda „voda“ + padati „spadnúť“ > vodopad „vodopád“
• sam „seba“ + kritika „kritika“ > samokritika „sebakritika“
• myš „myš“ + loviti „chytať, loviť“ > myšelovka „pasca na myši“
• zemja „zem, zem“ + tresenje „chvenie“ > zemjetresenje „zemetrasenie“

Ak je prvým členom výpožička z angličtiny, môžu byť oddelené pomlčkou (definis):

• rok-muzika „rocková hudba“
• veb-stranica „webová stránka“