Úvod
Čo je medzislovanské?
Interslovančina je jazyk na komunikáciu medzi Slovanmi rôznych národností, ktorý má korene v storočiach geografickej blízkosti, spoločnej histórie a spoločného kultúrneho dedičstva. Viac ako čokoľvek iné je založené na jazykovej podobnosti, pretože slovanská jazyková rodina je v podstate jedno veľké kontinuum úzko príbuzných nárečí s pomerne vysokou mierou vzájomnej zrozumiteľnosti. Počas stáročí Slovania skúmali centrum tohto kontinua rôznymi spôsobmi: obyčajní ľudia sa naučili hovoriť so svojimi susedmi pomocou jednoduchých, improvizovaných jazykových foriem, zatiaľ čo lingvisti a iní sa pokúšali opísať generický slovanský jazyk, ktorý by bol zrozumiteľný pre všetkých Slovanov, pričom často, aj keď nie vždy, vychádzali zo staroslovienčiny.
Inými slovami, interslovančina je jazyk s tromi rôznymi aspektmi:
- je to improvizovaný ad hoc jazyk, ktorý sa spontánne vyvíja v medzislovanských kontaktoch
- je to vedecká extrapolácia hypotetického jazyka v samom centre slovanských jazykov
- ide o modernizované pokračovanie spoločného predka slovanských jazykov (praslovančiny) alebo jeho blízkeho príbuzného, staroslovienčiny
Hoci slovanské jazyky zdieľajú dostatok vlastností v gramatike, slovnej zásobe a syntaxi, aby umožnili určité základné vzájomné porozumenie, každý jazyk má svoje zvláštnosti, ktoré stoja v ceste úplnému porozumeniu. Aby sa zlepšila komunikácia medzi osobami hovoriacimi rôznymi slovanskými jazykmi, medzislovančina odstraňuje tieto idiosynkrázie a zameriava sa na početné slová a formy, ktoré majú slovanské jazyky spoločné. Možno sa ho naučiť a používať ako slovanské esperanto, ale možno ho považovať aj za súbor odporúčaní na zmenu akéhokoľvek slovanského jazyka, aby sa uľahčila komunikácia s inými slovanskými jazykmi. Výsledkom je, že každý novonadobudnutý poznatok sa dá okamžite prakticky využiť; vedomosti, ktoré sú užitočné nielen na to, aby ste boli zrozumiteľní, ale aj na lepšie pochopenie textov napísaných v akomkoľvek inom slovanskom jazyku.
Účel
Sme si vedomí toho, že Slovania sú dokonale schopní nájsť spoločnú reč bez našej pomoci – používaním angličtiny, písaním a/alebo rozprávaním vo svojich vlastných jazykoch, alebo improvizovaním vlastného medzislovanského pidžina. Pre mnohých Slovanov je však hanba komunikovať medzi sebou po anglicky a okrem toho mnohí z nich vedia po anglicky len na úplne základnej úrovni alebo vôbec. Texty napísané v prirodzených slovanských jazykoch môžu byť pre iných Slovanov ťažko sledovateľné a najmä dlhšie časti textu budú pravdepodobne ignorované. Pre tých, ktorí píšu improvizovaným interslovanským pidžinským jazykom, by bolo užitočné vedieť, že sa nebudú lepšie dorozumieť používaním napríklad iba infinitívov.
Naším cieľom nie je budovať komunitu medzislovanských hovorcov a od nikoho nežiadame, aby sa to skutočne učil; ponúkame len návrhy, ktoré umožnia ľuďom, aby boli zrozumiteľní (iným) Slovanom v jazyku, ktorý je v podstate ich vlastný. Vzhľadom na charakter slovanskej jazykovej rodiny by malo byť možné hovoriť alebo písať tak, aby ca. 90% z toho bude ľahko zrozumiteľných prakticky každému slovanskému hovorcovi.
Ciele Interslavic zastrešujú kľúčové slová komunikácia a vzdelávanie. Možno ich zhrnúť do nasledujúcich bodov:
- byť dobre pochopený osobami hovoriacimi o akomkoľvek slovanskom jazyku bez predchádzajúceho štúdia;
- naučiť sa ho a/alebo ho ľahko používať hovoriaci akýmkoľvek slovanským jazykom;
- pomôcť tým, ktorí sa to naučili, lepšie pasívne porozumieť iným slovanským jazykom;
- poskytnúť Neslovanom užitočný úvod do sveta slovanských jazykov.
Treba zdôrazniť, že interslovančina nesúvisí so žiadnym náboženstvom, ideológiou ani politickým hnutím. Nie je zámerom ani nahradiť akýkoľvek živý jazyk, ani sa stať univerzálnym druhým jazykom akéhokoľvek druhu. Dúfame len, že poskytneme užitočný nástroj tým, ktorí sa chcú zapojiť do akejkoľvek formy medzislovanského dialógu, a tým, ktorí dúfajú, že dosiahnu lepšie pochopenie slovanských jazykov ako celku.
Heterogénny jazyk
V priebehu storočí sa uskutočnili početné pokusy o zastrešujúci jazyk pre Slovanov nesúci názvy ako „panslovanský“, „všeobecný slovanský“, „medzislovanský“, „moderný slovanský“ alebo jednoducho „slovanský“. Niektoré z nich majú prepracovanú gramatiku, iné sú iba náčrtmi. Niektoré mali slúžiť ako jazyk jednotného panslovanského štátu či zlepšovať komunikáciu medzi Slovanmi rôznych národností, iné vznikli len tak pre zábavu. Niektoré z nich kladú väčší dôraz na jednoduchosť ako iné. Niektoré vychádzajú zo staroslovienčiny alebo rekonštruovanej praslovančiny, iné čerpajú materiál z moderných jazykov. Všetky tieto návrhy však majú spoločné to, že do určitej miery zjednodušujú gramatiku, používajú pravopis, ktorý viac zodpovedá súčasným potrebám a možnostiam, nahrádzajú archaické črty moderným materiálom a hľadajú stred medzi viacerými, ak nie všetkými, slovanskými jazykmi. Je zrejmé, že tieto projekty nie sú navzájom identické, ale rozdiely medzi nimi nie sú významné v tom zmysle, že by to výrazne ovplyvnilo zrozumiteľnosť. Jazyk založený na porovnávaní moderných jazykov sa bude od modernizovanej praslovančiny líšiť len v detailoch; oba prístupy sa dajú ľahko kombinovať v jednom slovníku. Pretože medzi všetkými naturalistickými projektmi je toľko prekrývania, nemožno ich považovať za samostatné jazyky, skôr za pokusy o ten istý jazyk.
Rozdiely medzi nimi sú väčšinou spôsobené tým, že ich autori si vyberajú medzi viacerými možnosťami, ktoré poskytujú slovanské jazyky, a tieto voľby sú väčšinou podfarbené ich rodným jazykom. Napríklad juhoslovanskí autori dôsledne rozlišujú medzi tvrdým L a mäkkým LJ, kým českí autori majú tendenciu považovať toto rozlíšenie za irelevantné a používajú len L, ako to robí čeština. Rozdiely vo výslovnosti sa však vyskytujú aj medzi rôznymi dialektmi prirodzených jazykov. V niektorých častiach Ruska sa slovo молоко vyslovuje mɔlɔ'kɔ, v iných častiach məlɑ'kɔ, no každý vie, že ide o to isté slovo v rovnakom jazyku. Podobné rozdiely sa vyskytujú aj medzi slovanskými jazykmi: ruština пять pʲætʲ, Poľština pięć pʲɛɲt͡ɕ a južnoslovanské pet pɛt sú všetky miestne zafarbené verzie jedného a toho istého slova.
Dalo by sa povedať, že medzislovančina je jazyk, ktorý nebol nikdy úspešne štandardizovaný, napriek mnohým pokusom v tomto smere. Každý užívateľ píše inak podľa svojich preferencií a/alebo mo žností. Niektorí striktne dodržiavajú pravidlá jedného konkrétneho projektu, iní kombinujú prvky z viacerých projektov, iní sa zasa riadia vlastnými nepísanými pravidlami. Dôležité však je, že všetky fungujú v rámci určitých „marží“.
Interslovančina, ako je prezentovaná na týchto stránkach, nie je jediným možným spôsobom hovorenia a písania medzislovančinou. Jeho súčasná podoba je však ovocím rokov spolupráce, postupného zbližovania a v konečnom dôsledku spojenia dvoch najaktívnejších a najprepracovanejších projektov za posledné desaťročie Slovianski a Neoslavonic, ktoré obsahujú aj materiály zo starších projektov. Má byť inkluzívny: vždy, keď sú dve možnosti pre Slovanov rovnako zrozumiteľné, nemá zmysel presadzovať jednu z nich a zakazovať druhú. Ale na druhej strane, pretože určitá úroveň štandardizácie je nevyhnutná, aby sa zabránilo tomu, aby sa jazyk stal pre študentov zbytočne mätúcim, gramatika vždy navrhuje jednu preferovanú možnosť.
Klasifikácia
Kategorizácia medzislovančiny nie je ľahká úloha. Po prvé, je to prirodzený alebo konštruovaný jazyk? Prirodzené (alebo etnické) jazyky sú jazyky, ktoré sa vyvíjali pomaly a postupne v dôsledku neustálej sociálnej interakcie medzi ich používateľmi na pozadí kultúry. Z tohto dôvodu medzislovančina nie je striktne prirodzený jazyk, pretože nikdy nemala žiadnych rodených hovorcov. Naproti tomu konštruované jazyky sú vždy vytvorené v relatívne krátkom časovom rozpätí konkrétnou, zvyčajne identifikovateľnou osobou alebo skupinou. Keďže formy medzislovančiny sú už stáročia prirodzene existujúcim fenoménom, ťažko ju možno považovať ani za umelo vytvorený jazyk. Napriek mnohým snahám o jej štandardizáciu je interslovančina predovšetkým taká, akú si z nej robia tí, ktorí ju používajú.
Neexistuje binárny rozdiel medzi prirodzenými a konštruovanými jazykmi. Namiesto toho sú oba extrémy v širokej škále umelosti. Niektoré prirodzené jazyky obsahujú viac vynájdených prvkov ako iné a najmä štandardizácia jazyka často zahŕňa inžinierstvo zhora nadol zo strany regulačného orgánu. Viaceré štandardizované jazyky, ako napríklad moderná hebrejčina a Rumantsch Grischun, majú dokonca autora a rok vzniku, no napriek tomu sú vždy uvedené medzi prirodzenými jazykmi. Jazyky tohto typu patria do šedej zóny medzi prirodzenými a konštruovanými jazykmi a mohli by sa nazvať „polokonštruované jazyky“. Ďalšími príkladmi sú Katharevousa (extrémne archaický typ gréčtiny, ktorý vznikol koncom 18. storočia ako kompromis medzi starou atikou a moderným ľudovým jazykom), Nynorsk a oživená Cornish.
Pred 20. storočím medzislovančina nepochybne patrila do rovnakej kategórie. Panslavisti považovali slovanské jazyky za dialekty jedného panslovanského jazyka, inými slovami za zastrešujúci jazyk alebo Dachsprache. Neskôr sa však od myšlienky spoločného spisovného jazyka pre všetkých Slovanov upustilo. Namiesto toho sa účelom interslovančiny stala pomôcka pri komunikácii medzi Slovanmi rôznych národností, „slovanské esperanto“. Dokonca aj akademický výskum interslovančiny je rozdelený na dve úplne odlišné oblasti: slavistiku (najmä vývoj štandardných národných jazykov ako slovinčina a srbochorvátčina) a interlingvistiku.
Z utilitárneho hľadiska patrí interslovančina do rodiny zónových pomocných jazykov, jazykov vytvorených na komunikáciu medzi/s osobami hovoriacimi o rodine príbuzných jazykov (na rozdiel od medzinárodných pomocných jazykov ako esperanto a interlingua, ktoré sa majú používať globálne).
Naturalizmus a flexibilita
Tí, ktorí poznajú konštruované pomocné jazyky, budú pravdepodobne prekvapení mnohými vlastnosťami, ktoré sú v jazykoch tohto typu veľmi nezvyčajné, ako je gramatický rod, slovesný aspekt, pády podstatných mien, rozdiely medzi tvrdými a mäkkými spoluhláskami, nepravidelné slovesá atď. Treba si však uvedomiť, že je to cieľová skupina, ktorá diktuje, čo je jednoduché, a pre slovanských hovoriacich sú tieto veci úplne prirodzené. Vo všeobecnosti môžeme rozlíšiť tri typy konštruovaných pomocných jazykov. Citujem Wikipediu:
schematicky plánovaný jazyk je typ jazyka, ktorého gramatika a morfológia boli zámerne zjednodušené a zregulované, pričom boli odstránené idiosynkrázie zo zdrojových jazykov (ak nejaké existujú), aby bol jednoduchší a efektívnejší ako jazyky etnických jazykov, aj keď by to malo spôsobiť, že slovná zásoba jazyka bude pre nováčikov relatívne nerozoznateľná.
naturalisticky plánovaný jazyk je špeciálne navrhnutý tak, aby reprodukoval spoločné znaky v morfológii a slovnej zásobe zo skupiny blízko príbuzných jazykov, zvyčajne s myšlienkou, že takýto jazyk bude relatívne jednoduchšie pasívne používať – v mnohých prípadoch bez predchádzajúceho štúdia – hovoriacimi jedným alebo viacerými jazykmi v skupine.
Pidgin language je zjednodušený jazyk, ktorý sa vyvíja ako prostriedok komunikácie medzi dvoma alebo viacerými skupinami, ktoré nemajú spoločný jazyk. Pidžin je v podstate zjednodušený prostriedok jazykovej komunikácie, pretože je vytvorený improvizovane alebo na základe dohovoru medzi skupinami ľudí.
Ak by mala byť medzislovančina rovnako jednoduchá pre tých, ktorí hovoria anglicky alebo čínsky, potrebovala by jednoduchú fonológiu, pravopis a schematickú gramatiku: všetko, čo by potrebovali, je základná slovná zásoba a malý súbor gramatických pravidiel. Obetovanie slovanskej gramatiky na oltár pravidelnosti a jednoduchosti by však pre slovanských ľudí urobilo cudzí a neznámy jazyk. Okrem toho, komunikácia v schematickom jazyku vyžaduje, aby obe strany (hovorca/pisateľ a poslucháč/čitateľ) poznali pravidlá, zatiaľ čo dobre navrhnutý naturalistický jazyk má tú výhodu, že mu rozumie prakticky každý, kto pozná slovanský jazyk, čo ho robí obzvlášť vhodným pre jednosmernú komunikáciu. Z tohto dôvodu takmer všetky medzislovanské projekty v minulosti i súčasnosti zvolili naturalistický prístup. Neslovania budú určite potrebovať viac času, aby si to osvojili, no akonáhle to urobia, poskytne im to okamžitý prístup k miliónom ľudí, ktorí možno ani nevedia, o aký jazyk ide, no aj tak mu rozumejú.
To neznamená, že medzislovančina sa nedá zjednodušiť. Rovnako ako by bolo zbytočné, aby Slovania používali neslovanskú gramatiku, nie je dôvod, prečo by si Neslovania, ktorí sa chcú len Slovanom stať zrozumiteľnými, predierali cestu cez tabuľky so slovanskými deklináciami a konjugáciami. Interslavic musí byť dostatočne flexibilný, aby ponúkol riešenia obom. Aby sme to dosiahli, poskytujeme tiež zjednodušenú úroveň gramatiky a pravopisu, ktorá je určená väčšinou pre začiatočníkov a neslovanov. Má minimalistickú gramatiku a fonológiu a je založený na improvizovaných ad hoc jazykoch, ktoré po stáročia existovali v multislovanskom prostredí, dnes už aj na internete.
Keďže hovoriaci pidžinskými jazykmi nepoznajú svoj rodný jazyk toho druhého, nevedia ani to, čo majú ich jazyky v skutočnosti spoločné. Náš tím lingvistov má však znalosti aj skúsenosti, aby povedal, ako sa jedna strana môže optimálne pochopiť pre druhú, a tak poskytnúť Interslovančine dobre preskúmanú štruktúru. Táto štruktúra nie je uzavretým systémom pravidiel, ale iba súborom nástrojov: prvky z oboch úrovní možno ľahko miešať medzi sebou a tiež s prvkami z prirodzených slovanských jazykov, aby si študenti mohli postupne rozširovať svoje znalosti a okamžite ich používať. Táto flexibilita tiež umožňuje ochutenie, možnosť prispôsobiť medzislovanský jazyk špecifickému cieľovému publiku pridaním miestnej alebo regionálnej farby.
Hoci je medzislovančina jazyk naturalistický a nie schematický, obsahuje rôzne nástroje na schematické vytváranie slov, takže pisateľ nemusí hľadať každé jedno slovo v slovníku. Aj keď výsledné slovo v skutočnosti neexistuje v žiadnom slovanskom jazyku, bude pochopiteľné, pretože jeho súčasti sú všeobecne známe.
Meno Medžuslovjansky
Medzislovančina si väčšinu svojej slávy získala pod názvom Slovianski, čo je meno, ktoré všetci Slovania chápu ako „slovanské“. Tento názov však spôsobuje jeden problém: slovančina je všeobecne známa ako názov pre rodinu jazykov, nie pre konkrétny jazyk. Preto bolo navrhnutých a/alebo použitých niekoľko alternatívnych názvov:
- Medžuslovjanski znamená „medzislovanský“ a evokuje konotácie jazyka, ktorý slúži na komunikáciu medzi Slovanmi rôznych národností.
- Vseslovjanski znamená „všeslovanský, panslovanský“ a preto odráža presvedčenie, že Slovania sú v podstate stále jeden národ.
- Novoslovjanski znamená „novoslovanský, novoslovanský“, čo naznačuje, že ide o modernizovanú verziu praslovančiny alebo staroslovienčiny.
V roku 2011 bol Medžuslovjanski vybraný ako spoločný názov pre všetky medzislovanské projekty. Po zlúčení Slovianski a Neoslavonic v roku 2017 sa z toho stala Medžuslovjansky.
Prečo Slovjansky namiesto Slavjansky, Slověnsky alebo niečo podobné? Všetky sú možné a všetky budú pochopené. Ale Slovjansky je najbežnejší výsledok. V prvom rade sa slav- používa v ruštine, bieloruštine, rusínčine, chorvátčine, bosniančine a bulharčine, ale slov- sa používa v ukrajinčine, poľštine, kešubčine, hornom a dolnosrbskom jazyku, češtine, slovenčine, slovinčine, srbčine a macedónčine. Okrem toho existuje -jan- v ruštine, bieloruštine, ukrajinčine, rusínčine, poľštine, kešubčine, hornosrbskej a bulharčine, -an- v češtine, slovenčine a slovinčine a -en- (-ěn-, -jen-) v chorvátčine, bosniančine, srbčine, macedónčine, dolnolužickej srbčine a staroslovienčine. Inými slovami, slov- a -jan- sú najčastejšie sa vyskytujúce formy a okrem toho sú obe zastúpené vo všetkých troch podvetvích slovančiny.
Náš tím
Kto teda stojí za týmto projektom? No, v skutočnosti veľa ľudí. Niekto by namietal, že medzislovanský jazyk siaha až k svätému Cyrilovi a svätému Metodovi. Či už však staroslovienčinu považujeme za umelý jazyk, alebo nie, ťažko by sa s ňou dalo zaobchádzať ako s niečím iným, len s pokusom o písomnú normu pre množstvo slovanských nárečí. Ak však medzislovančinu (panslovančinu) považujeme za jeden jazyk a nie za množstvo individuálnych jazykových projektov, potom Juraj Križanić bol prvým človekom, ktorý ju skutočne opísal už v 60. rokoch 17. storočia. Jeho príklad nasledovali Blaž Kumerdej, Stefan Stratimirović, Samuel Linde, Ján Herkeľ, Matija Ban, Radoslav Razlag, Božidar Raič, Václav Bambas, Matija Majar-Ziljski, Anton Budilovič, Ignác Hošek, Josef Konečný, Edmund Kolkop, Bohumil Holý, Ladislav Podmele, Richard Ruibar, mnohí ďalší Štefan Vitě
Je zrejmé, že nie všetky mali priamy vplyv na obsah týchto stránok. To sa však nedá povedať o Matiji Majar-Ziljski. Jeho Uzajemni Pravopis Slavjanski je viac ako len predchodca modernej interslovančiny, je tiež hlavnou inšpiráciou a vynikajúcim zdrojom. Rovnako ako my, aj Majar svoje závery založil na porovnaní celej škály slovanských jazykov známych v jeho časoch, a čo je možno najdôležitejšie, predstavil flexibilný systém, ktorý umožnil ľuďom písať tak, že si mohli ľahko vziať svoj vlastný jazyk ako východiskový bod. Aj keď sa niekedy naše voľby líšia od výberu Majaru, Medžuslovjansky možno stále vnímať ako jeho priame pokračovanie alebo modernizáciu. Majar nám okrem toho zanechal výbornú gramatiku a pravopis, ale žiadny slovník, čo je opomenutie, ktoré dúfame napraviť poskytnutím zoznamu slov, ktoré sú všeobecne zrozumiteľné všetkým alebo väčšine Slovanov.
The people who originally initiated the Slovianski project were, in chronological order: Ondrej Rečnik, Gabriel Svoboda, Jan van Steenbergen and Igor Polyakov. Slovioski, which merged into Slovianski in 2010, was created by Steeven Radzikowski, Andrej Moraczewski and Michal Borovička. Neoslavonic was created by Vojtěch Merunka and Martin Molhanec. Others who have significantly contributed to the project are: Rostislav Levčenko, Maciej Pawłowski, Rolf Arvid Rökeness, Waldemar Kubica, Katarzyna Majda, Dražen Buvač, Obren Starović, Moreno Vuleta, Jan Vít, Arkadiusz Danilecki, Josip Bibić, Vladimir Romanov, Brunon Kozica, Mateusz Kopa, Cxiril Slavjanski, Roberto Lombino, Michał Swat, and several others.
Súčasnú verziu Interslavic založila v lete 2017 komisia v zložení: Vojtěch Merunka, Jan van Steenbergen, Roberto Lombino, Michał Swat a Pavel Skrylev.
Vylúčenie zodpovednosti
Tvorca Slovio Mark Hučko od samého začiatku prejavuje mimoriadne nepriateľský postoj k iným medzislovanským projektom. Medzi jeho počínanie patrí kúpa – so zjavným účelom zmiasť potenciálnych záujemcov – niekoľkých doménových mien s názvami našich projektov (slovianski.eu, novoslovianski.com, interslavic.org, slovianto.com). Ich obsahom nie je nič iné ako mix plagiátorstva, paródie, dezinformácií a nenávisti, alebo niekedy len modifikácia Slovio pod podobným názvom ako my. Treba zdôrazniť, že žiadna z týchto stránok nijako nesúvisí s našimi projektmi a ani Interslavic, ani jeho predchodcovia nevychádzajú z Slovio, ako tvrdí pán Hučko. Viac informácií nájdete v Memorande medzislovanskej komunity o Slovio, Slovianski a Neoslavonic zo septembra 2011.