Syntax
Slovosled je v zásade voľný, no preferovaným (a štylisticky najneutrálnejším) slovosledom je podmet – sloveso – predmet (SVO). Nie je to povinné, ale uvedomte si, že umiestnenie objektu pred subjekt nepomôže objasniť význam. Toto nie je prípad viet, v ktorých je buď osobné zámeno alebo zámeno kto predmetom alebo predmetom, pretože osobné zámená a kto majú svoje vlastné akuzatívne formy, takže význam je vždy jasný.
Modifikátory zvyčajne stoja pred podstatným menom. Ani to nie je povinné, ale je to najneutrálnejší a najjasnejší spôsob zostavenia vety.
Existujú dva typy otázok:
- Otázky typu áno-nie možno klásť tromi rôznymi spôsobmi:
- buď sa líši od bežnej oznamovacej vety iba intonáciou:
- Otec kupil knigu? „Kúpil si otec knihu?“
- alebo tejto vete predchádza častica či:
- Či otec kupil knigu?
- alebo je označená časticou otázky li umiestnenou hneď za stredobodom otázky, zvyčajne slovesom:
- Kupil li otec knigu?
- buď sa líši od bežnej oznamovacej vety iba intonáciou:
- Ostatné otázky začínajú opytovacím zámenom alebo príslovkou na začiatku vety:
- Koju knigu kupil otec? „Ktorú knihu kúpil otec?“
- Kde otec kupil tu knigu? „Kde otec kúpil tú knihu?“ V tomto type viet je význam zvyčajne objasnený prípadom, ktorý bol použitý:
- Koja žena ljubi togo muža? „Ktorá žena miluje toho muža?“ (žena = subjekt, muž = objekt)
- Koju ženu ljubi toj muž? „Ktorú ženu ten muž miluje?“ (muž = subjekt, žena = objekt)
- V prípade potreby je možné použiť pasívne vety, ktoré sú vždy jasné:
- Koja žena jest ljubjena od togo muža? „Ktorú ženu ten muž miluje?“
Záverečné vety sa prekladajú pomocou že alebo da, za ktorými nasleduje podmienka:
- Turisti posětet Niderlandiju, že by fotografovali tulipany. „Turisti navštevujú Holandsko, aby si odfotili tulipány.“
- Turisti posětili Niderlandiju, že by fotografovali tulipany. „Turisti navštívili Holandsko, aby si odfotili tulipány.“
- Ona prinosi jabloka, da by děti byli zdrave. "Prináša jablká, aby boli deti zdravé."
- Ona prinosila jabloka, da by děti byli zdrave. "Priniesla jablká, aby boli deti zdravé."
Pasívny rod je možné použiť, ale ak áno, malo by sa to robiť opatrne. Veta ako: Pica je dělana alebo Pica je dělajema „Pizza sa robí“ je gramaticky úplne správna. Je však lepšie sa tomu vyhnúť, pretože takáto konštrukcia znie nemotorne pre tých Slovanov, ktorí nie sú zvyknutí používať sloveso „byť“ veľmi často, najmä v prítomnom čase. Okrem toho, kým pre časť slovanských hovorcov je to úplne prirodzené, pre iných sa minulé trpné príčastie na konštrukciu prítomného času vôbec nedá použiť. Preto, ak je podmet známy, je lepšie použiť normálnu aktívnu vetu. A ak predmet nie je známy, ako v prípade našej pizze, je možné použiť tvar tretej osoby v množnom čísle bez predmetu: Dělajut picu „Robia pizzu, jeden robí pizzu, pizza sa robí“. Ešte bežnejšia je reflexná konštrukcia: Pica dělaje se, čo doslovne znamená „Pizza sa robí sama“ a malo by sa preložiť ako „Pizza sa robí, pizza sa robí“.