Slovesá
Dokonalý a nedokonalý aspekt
Jednou z najväčších nočných môr ľudí, ktorí sa učia slovanské jazyky, sú slovesá, ktoré sa vyznačujú množstvom rôznych konjugácií, výnimiek a výnimiek z výnimiek. Pre Neslovanov je azda najťažšie si zvyknúť na lexikálny aspekt: väčšina slovies existuje v dvoch rôznych formách („aspektoch“), v dokonavom a nedokonavom. Väčšina dokonavých slovies má nedokonavý náprotivok a naopak. Zvyčajne sa ich treba naučiť samostatne. Hoci je to pre cudzincov komplikované, je to veľmi charakteristický znak slovančiny, všadeprítomný vo všetkých slovanských jazykoch, a preto sa v interslovančine nedá vyhnúť. Jediné, čo môžeme urobiť, je urobiť systém čo najtransparentnejším a najpravidelnejším. Obidve formy, dokonavé aj nedokonavé, sú však v slovníku uvedené samostatne.
Stručne povedané, dokonalý aspekt sa zameriava na výsledok akcie a nie na akciu samotnú. V závislosti od času to znamená, že akcia už bola dokončená alebo bude v určitom okamihu dokončená. Nedokonalý aspekt sa na druhej strane zameriava na samotnú akciu; naznačuje, že v referenčnom bode akcia prebieha alebo prebiehala. Môže tiež vyjadrovať prebiehajúci proces, zvyk alebo opakovanú činnosť: ja čital jesm knigu (nedokonalé) znamená „čítal som knihu“ alebo „čítal som knihu“, ja pročital jesm knigu (dokonalý) znamená „čítal som prečítať knihu (a dokončiť ju)“.
Slovesá bez predpony sú takmer z definície nedokonavé. Väčšina nedokonavých slovies má dokonavý ekvivalent, ktorý znamená presne to isté, okrem toho, že sa zameriava na výsledok akcie. Vo všeobecnosti je táto dokonalá verzia vytvorená pridaním predpony: dělati (impf.) > sdělati (pf.) „urobiť“ čistiti (impf.) > izčistiti (pf.) „čistiť“ pisati (impf.) > napisati (pf.) „napísať“
Vo všeobecnosti však platí, že účelom umiestnenia predpony pred sloveso je upraviť jeho význam. Zatiaľ čo v prípade pisati sa predpona na- jednoducho zmení na dokonavé sloveso, možno použiť aj iné predpony, napríklad za- v zapisati „zaznamenať, zaregistrovať“ alebo @ @15 v podpisati „podpísať, prihlásiť sa“. Pretože výsledné sloveso je vždy dokonavé, je potrebné „vedľajšie“ nedokonavé sloveso, ktoré vychádza z jeho dokonavého ekvivalentu. Tieto nedokonavé slovesá sa tvoria takto:
- keď sa dokonavé sloveso končí na
-ati, nedokonavé sloveso má koncovku-yvati(po mäkkej spoluhláske-ivati): dokazati (pf.) > dokazyvati (impf.) „dokázať“, poddržati (pf.) >poddrživati(impf.) „udržať“ - keď sa dokonavé sloveso končí na
-iti, nedokonavé sloveso má koncovku-jati(pričom zsj/zj/tj/dj/stj/zdjsa stávaš/ž/č/dž/šč/ždž). Predchádzajúca samohláska je predĺžená (napríklado>a): napraviti (pf.) > napravjati (impf.) „smerovať“, pozvoliti (pf.) > pozvaljati (impf. .) „povoliť“, oprostiti (pf.) >opraščati(impf.) „zjednodušiť“ - keď má kmeň dokonavého slovesa iba jednu slabiku, nedokonavé sloveso má koncovku
-vati: priznati (pf.) > priznavati (impf.) „uznať“, ukryti (pf.) >ukryvati(impf.) „skryť“
Niekedy sú páry aspektov nepravidelné, napríklad nazyvati (impf.)/nazvati (pf.) „zavolať, pomenovať“, prihoditi (impf.)/prijdti (pf.) „prísť“ , podimati (impf.)/podjeti (pf.) „vziať, podniknúť“.
Osobitnou kategóriou slovies z hľadiska aspektov sú slovesá pohybu. Na rozdiel od iných slovies väčšinou rozlišujú trojstranne: nesmerové nedokonavé, smerové nedokonavé, dokonavé. Prvý z nich vyjadruje pohyb bez akéhokoľvek konkrétneho smeru, a preto nemá vlastný dokonalý ekvivalent. Napríklad:
| non-directional | directional impf. | perfective | |
|---|---|---|---|
| to go (by foot) | hoditi | idti | pojdti |
| to by (by transport) | jezditi | jehati | pojehati |
| to fly | lětati | letiti | poletiti |
| to run | běgati | běgti | poběgti |
| to climb | laziti | lězti | polězti |
| to crawl | polzati | polzti | popolzti |
| to swim | plavati | plyvti | poplyvti |
| to sail | plavati | pluti | popluti |
| to fall | padati | pasti | upasti |
| to carry | nositi | nesti | ponesti |
| to transport | voziti | vezti | povezti |
| to lead | voditi | vesti | povesti |
Napríklad: Igor jezdil po Moskvě „Igor išiel po Moskve“. Igor jehal do Moskvy „Igor šoféroval do Moskvy“. Igor pojehal do Moskvy „Igor odišiel do Moskvy“.
Keď má nesmerové sloveso pohybu aj tak smer, vyjadruje to zvyk: Igor jezdil do Moskvy „Igor [vždy|často] chodil do Moskvy“.
Okrem hoditi, idti a pojdti existuje aj slovo pohoditi, ktoré môže vyjadrovať „trochu kráčať“, ale aj „kráčať viacerými smermi“.
V zlúčeninách s predponou sa nesmerový tvar používa pre nedokonavé sloveso, smerový tvar pre teba dokonavé sloveso: odhoditi (impf.)/oditi (pf.) „odísť“ dolětati (impf.)/doletiti (pf.) „prísť (letom)“ prinositi (impf.)/prinesti (pf.) „priniesť“
Konjugácia
Aspekt je jedna vec, na ktorú si môže chvíľu zvykať, druhá je konjugácia. Slovanské jazyky sa vyznačujú veľkým počtom rôznych konjugácií, kombinácií konjugácií („tried“), výnimiek a nepravidelných slovies. Okrem toho majú slovanské jazyky rôzny počet nálad a časov a tri jazyky (slovinčina, horná a dolnolužická srbčina) majú aj samostatné tvary pre duál. Slovesná konjugácia v interslovančine bola zjednodušená na najvyššiu možnú mieru, pričom sa stále zachováva naturalizmus a bez použitia umelých riešení. Ako výsledok:
- Slovesá sa konjugujú pre tri osoby a dve čísla.
- Existujú tri základné časy: prítomný čas, minulý (dokonalý) čas a budúci čas. Okrem toho existuje voliteľný nedokonalý čas a voliteľný pluperfektný čas.
- Existujú tri spôsoby: indikatívne, podmieňovacie a rozkazovacie.
- Ďalej sú to príčastia, rozkazovacie spôsoby, slovesné podstatné mená.
- Konjugácia je čo najpravidelnejšia a nepravidelnosť zostáva obmedzená na prípady, keď sa jej naozaj nedá vyhnúť.
- Slovanský systém početných slovesných tried (konjugácií) sa redukuje na systém dvoch kmeňov (kmene infinitívu a kmeňa prítomného času) a dvoch konjugácií.
- Počet slovies s kmeňom prítomného času, ktoré nemožno odvodiť pravidelne od infinitívu, je obmedzený.
- Konce sú jednotné, takže bez ohľadu na konjugáciu je každá forma okamžite rozpoznateľná.
Infinitívny kmeň a kmeň prítomného času
V slovníku sa slovesá uvádzajú vždy v infinitíve. Všetky infinitívy majú koncovku -ti: dělati „urobiť, urobiť“, uměti „môžem, môcť“, prositi „požiadať“, nesti „niesť“, pisati „mať písať“, čuti „cítiť“, kovati „vykovávať“, tegnuti „ťahať“. Na poznanie celej konjugácie slovesa zvyčajne stačí poznať infinitív.
infinitívny kmeň vzniká odstránením koncovky -ti a slúži ako východiskový bod pre minulé časy, podmieňovací spôsob, minulé príčastia a slovesné podstatné meno.
Infinitív je takmer vždy pravidelný, takže koncovka -ti nemení infinitívny kmeň. To je aj prípad slovies ako mogti „can“, pekti „piecť“, běgti „bežať“ atď. (namiesto očakávaných, ale menej transparentných moči, peči a běči). Jedinou výnimkou sú slovesá na -sti: vo väčšine prípadov sa ich infinitívne kmene končia na d, niekedy aj t alebo s. Napríklad klasti „položiť, položiť“, pasti „spadnúť“ a gnesti „rozdrviť“ majú stonky klad-, pad- a gnet-. Aby sa tieto prípady odlíšili od nesti (kmeň: nes-) a podobne, sú v slovníku zastúpené takto: klasti (klad-e), gnesti (gnet-e).
Kmeň prítomného času (používaný pre prítomný čas, rozkazovací spôsob a prítomné príčastia) možno zvyčajne odvodiť od infinitívneho kmeňa. Medzi prvou a druhou konjugáciou je rozdiel:
- Prvá konjugácia:
- keď sa infinitívne kmene končia na spoluhlásku, kmeň prítomného času je s ňou zhodný:
nesti > nes-,vezti > vez-,klasti (< klad-ti) > klad- - slovesá na
-ati, jednoslabičné kmene končiace na samohlásku a viaceré slovesá na-ětimajú k infinitívnemu kmeňu pridané-j-:dělati > dělaj-,uměti > uměj-,biti > bij-, @ @103 - slovesá na
-ovatimajú kmeň prítomného času-uj-:kovati > kuj-,organizovati > organizuj- - slovesá na
-nutimajú kmeň prítomného času-n-:tegnuti > tegn-,dvignuti > dvign-
- keď sa infinitívne kmene končia na spoluhlásku, kmeň prítomného času je s ňou zhodný:
- Druhá konjugácia:
- slovesá na
-itia väčšina slovies na-ětimá kmeň prítomného času-i-:hvaliti > hval-i-„chváliť“,viděti > vid-i-„vidieť“
- slovesá na
Mnoho slovies používa samostatný koreň v prítomnom čase. Vo väčšine prípadov ide o slovesá zmiešaných tried a/j, a/i a ě/i v slovanskom jazyku. Aktívny používateľ interslovančiny sa bude musieť naučiť obe formy. Všimne si však, že vo väčšine prípadov sa vytvorenie tohto druhého koreňa deje predvídateľným spôsobom. Kedykoľvek sa kmeň prítomného času nedá odvodiť z infinitívu použitím vyššie uvedených pravidiel, uvedie sa v slovníku. Niekoľko príkladov: pisati (piš-e) „písať“, htěti (hoč-e) „chceť“, spati (sp-i) „spať“, zvati (zov-e) „zavolať“, brati (ber-e) „vziať (impf. )“, vzeti (vozm-e) „vziať (pf.)“.
Prítomný čas
V prítomnom čase sú koncovky pre dve konjugácie nasledovné:
- Prvá konjugácia (kmene sa končia na spoluhlásku): -
u, -eš, -e, -emo, -ete, -ut - Druhá konjugácia (
ikonjugácia): -ju, -iš, -i, -imo, -ite, -et
Namiesto -u/-ju v prvej osobe jednotného čísla možno použiť aj -em/-im: nesem, hvalim. Prvé sú charakteristické najmä pre východoslovanské a poľské, druhé pre slovenské a južnoslovanské.
Západoslovanské a juhoslovanské jazyky majú aj tretiu konjugáciu, založenú na kontrakcii -aje- sekvencií, výsledkom čoho sú koncovky: -am, -aš, -a, -amo, -ate, -ajut.
- First conjugation
- Second conjugation
| infinitive | dělati | nesti |
|---|---|---|
| present-tense stem | dělaj- / děl- | nes- |
| ja | dělaju / dělam | nesu / nesem |
| ty | dělaješ / dělaš | neseš |
| on/ona/ono | dělaje / děla | nese |
| my | dělajemo / dělamo | nesemo |
| vy | dělajete / dělate | nesete |
| oni/one | dělajut | nesut |
| infinitive | hvaliti | viděti |
|---|---|---|
| present-tense stem | hval-i- | vid-i- |
| ja | hvalju / hvalim | vidžu / vidim |
| ty | hvališ | vidiš |
| on/ona/ono | hvali | vidi |
| my | hvalimo | vidimo |
| vy | hvalite | vidite |
| oni/one | hvalet | videt |
Poznámky:
- Ak kmeň končí na
kalebog, stane sačalebožpred-e-. Teda:mog-eš> možeš,pek-eš>pečeš. - Ak je v druhej konjugácii koncová spoluhláska kmeňa
s,z,t,d,stalebozd, zlúči sa sjdoš,ž,č,dž,šč,ždž:prositi > pros-ju > prošu,viděti > vid-ju > vidžu.
Minulý čas
V zásade existujú dva rôzne spôsoby, ako sa vysporiadať s minulým časom. Najčastejšie sa používa zložená minulosť, ktorá vzniká spojením prítomného času slovesa byti „byť“ s takzvaným L-participle. Toto príčastie má podobný význam ako „byť v stave, keď som niečo urobil“ a tvorí sa pridaním koncovky -l (mužský rod jednotného čísla), -la (ženský rod v singuláru), -lo (stredný rod jednotného čísla) alebo @ @179 (univerzálne množné číslo) k infinitívnemu kmeňu.
V tretej osobe sa tvary byti (je, jest, sut) zvyčajne vynechávajú, hoci to nie je povinné.
Tento systém dáva nedokonavý čas pri použití na nedokonavé slovesá (ja jesm dělal „urobil som, robil som“) a dokonalý čas pri použití na dokonavé slovesá (ja jesm sdělal „urobil som“).
| infinitive | dělati | nesti | hvaliti |
|---|---|---|---|
| infinitive stem | děla- | nes- | hvali- |
| ja | jesm dělal(a) | jesm nesl(a) | jesm hvalil(a) |
| ty | jesi dělal(a) | jesi nesl(a) | jesi hvalil(a) |
| on ona ono | dělal dělala dělalo | nesl nesla neslo | hvalil hvalila hvalilo |
| my | jesmo dělali | jesmo nesli | jesmo hvalili |
| vy | jeste dělali | jeste nesli | jeste hvalili |
| oni/one | dělali | nesli | hvalili |
L-príčastie sa tvorí vždy pravidelne okrem jedného slovesa: idti „ísť“ má šel, šla, šlo, šli „šiel“ (niekedy sa píše išel atď.). To platí aj pre jeho zlúčeniny: pojdti > pošel, vojdti > všel atď.
Ďalšie minulé časy
Stará cirkevná slovančina, rovnako ako väčšina južných slovanských jazykov, používa zložitejšie riešenie, rozlišuje medzi nedokonalým, dokonalým, pluperfektným a aoristickým časom. Medzislovanské projekty v 19. storočí inklinujú k tomuto modelu. V modernej interslovančine tento systém trochu zjednodušujeme zlúčením nedokonalého s aoristom, čo je riešenie, ktoré je odôvodnené ich podobnosťou v zakončeniach. Rozlišovanie medzi rôznymi minulými časmi nie je potrebné, ale umožňuje autorovi byť konkrétnejší, pokiaľ ide o presný sled udalostí, a navyše umožňuje aj určité štylistické variácie.
Varovné slovo je však na mieste. Pre veľkú väčšinu Slovanov nie sú konce jednoduchej minulosti vôbec pochopiteľné. Pri komunikácii s Poliakmi, Rusmi atď. je rozumnejšie sa im úplne vyhýbať. Okrem toho, aby nedošlo k zámene, je lepšie ich nepoužívať, ak presne neviete, ako ich používať, dokonca aj pri komunikácii s južnými Slovanmi.
Jednoduchý minulý čas
simple past označuje akciu, ktorá sa odohrala niekde v minulosti. Plní úlohu nedokonalého času a vzniká pridaním týchto koncoviek k infinitívnemu kmeňu:
- Ak sa kmeň končí na samohlásku: -
h, -še, -še, -hmo, -ste, -hu - Ak sa kmeň končí na spoluhlásku: -
eh, -eše, -eše, -ehmo, -este, -ehu
| infinitive | dělati | nesti | hvaliti |
|---|---|---|---|
| infinitive stem | děla- | nes- | hvali- |
| ja | dělah | neseh | hvalih |
| ty | dělaše | neseše | hvališe |
| on/ona/ono | dělaše | neseše | hvališe |
| my | dělahmo | nesehmo | hvalihmo |
| vy | dělaste | neseste | hvaliste |
| oni/one | dělahu | nesehu | hvalihu |
Predprítomný čas
Dokonalý čas je identický s vyššie uvedeným zloženým minulým: spája L-príčastie s prítomným časom slovesa byti „byť“. V rámci trojstranného rozlíšenia medzi nedokonalým, dokonalým a pluperfektným sa však jeho význam zužuje na činnosť vykonanú v minulosti, ako sa odráža v súčasnosti: ja jesm dělal „robil som“, ja jesm sdělal „robil som hotový".
Pluperfektný čas
Nakoniec sa pluperfektný čas vytvorí spojením L-častice s minulým (jednoduchým alebo zloženým) časom byti. Na rozdiel od dokonalého času je moment odrazu v minulosti a vzťahuje sa na akciu vykonanú predtým: ja běh dělal alebo ja byl jesm dělal „urobil som“.
Budúci čas
Budúci čas vzniká spojením budúceho času slovesa byti „byť“ s infinitívom. Tvary sú rovnaké, ako keby sloveso s kmeňom bud- bolo konjugované v prítomnom čase. Príklady:
| infinitive | dělati |
|---|---|
| ja | budu dělati |
| ty | budeš dělati |
| on/ona/ono | bude dělati |
| my | budemo dělati |
| vy | budete dělati |
| oni/one | budut dělati |
Používaniu prítomného času dokonavého slovesa pre budúcnosť (ako sa to robí v západnej a východnej slovančine) sa radšej vyvarujte, pretože južní Slovania ho môžu ľahko nepochopiť.
Podmienené
Podmieňovací spôsob sa tvorí použitím L-príčastia s podmienkovým znakom byti „byť“: ja byh dělal(a) „urobil by som“.
| infinitive | ||
|---|---|---|
| infinitive stem | ||
| ja | byh dělal(a) | |
| ty | bys dělal(a) | |
| on ona ono | by dělal by dělala by dělalo | |
| my | byhmo dělali | |
| vy | byste dělali | |
| oni/one | by dělali | |
Minulý podmienkový stav možno vytvoriť vložením pastového času slovesa „byť“ do normálneho podmienkového tvaru:
ja byl byh dělal„Urobil by som to“ (m.)ja byla byh dělala„Urobil by som to“ (f.)
Imperatív
Rozkazovací spôsob má tvary pre 2. osobu jednotného čísla, 1. osobu množného čísla a 2. osobu množného čísla: dělaj „rob!“ (jednej osobe, neformálne), dělajmo „urobme!“, dělajte „urobme!“ (viacerým osobám, alebo jednej osobe formálne). Vzniká pridaním -i ku kmeňu prítomného času (-j po samohláske, -Ø po j). Príklady:
- First conjugation
- Second conjugation
| infinitive | dělati | nesti |
|---|---|---|
| present-tense stem | dělaj- / děla- | nes- |
| 2sg. | dělaj | nesi |
| 1pl. | dělajmo | nesimo |
| 2pl. | dělajte | nesite |
| infinitive | hvaliti |
|---|---|
| present-tense stem | hval-i- |
| 2sg. | hvali |
| 1pl. | hvalimo |
| 2pl. | hvalite |
Interslovančina nemá žiadne imperatívy v tretej osobe. Keď je takýto tvar potrebný, použije sa optatívna častica nehaj: Nehaj umre! „Nechaj ho zomrieť!“ Nehaj žive dolgo! "Nech žije dlho!"
Na rozlíšenie imperatívu od indikatívu si zaslúži odporúčanie presunúť prízvuk na koncovku. Platí to najmä pre slovesá s rozkazovacím spôsobom zakončeným -i/-imo/-ite: prósi „pýta sa“, prosí „pýta sa!“
Príčastia a gerundium
Okrem spomínaného L-príčastia existujú v medzislovančine štyri príčastia: prítomný aktívny, prítomný pasívny, minulý aktívny, minulý pasívny.
prítomné aktívne príčastie je odvodené od kmeňa prítomného času nedokonavého slovesa, pričom v prvej konjugácii sa pridáva -uči a v druhej -eči. Inými slovami, je vytvorený nahradením koncovky -t v 3. osobe množného čísla za -či. Napríklad: dělati > dělajuči „robiť“, hvaliti > hvaleči „chváliť“. Skloňuje sa ako prídavné meno mäkkého typu: běgajuči muž „bežiaci muž“, ljubeča mati „milujúca matka“.
Príslovkové prítomné činné príčastie (známe aj ako „prestupník“) má rovnakú koncovku, ale neskloňuje sa pre rod: Iduči do raboty, ona vsegda dymi cigaretoju „Keď ide do práce, vždy fajčí cigaretu“.
minulé aktívne príčastie je založené na infinitívnom kmeni dokonavého slovesa, za ktorým nasleduje -vši, ak sa končí na samohlásku, alebo -ši, ak sa končí na spoluhlásku. Napríklad: sdělati > sdělavši „urobiť“, ukrasti (< ukrad-ti) > ukradši „ukradnúť“. Rovnako ako prítomné aktívne príčastie môže byť prídavné aj príslovkové, ale jeho použitie ako prídavného mena je veľmi zriedkavé. Všimnite si, že minulé aktívne príčastie je veľmi knižná forma, ktorá existuje vo väčšine slovanských jazykov, ale v hovorenej slovančine sa takmer nikdy nepoužíva.
prítomné trpné príčastie je tiež odvodené od kmeňa prítomného času pridaním -omy (-emy po mäkkej spoluhláske) v prvej konjugácii a -imy v druhej: dělajemy „being done“ . Malo by byť zrejmé, že vo väčšine slovanských jazykov sa toto príčastie vôbec nepoužíva, zatiaľ čo jeho zvyšky môžu mať mierne odlišný význam, napríklad vidimy znamená „viditeľný“ a nie „byť videný“.
minulé trpné príčastie sa tvorí pridaním -ny k infinitívnemu kmeňu, keď sa infinitív končí na samohlásku, a -eny, keď končí na spoluhlásku: dělany „hotovo“, neseny „ nesené“. Avšak:
- Slovesá na
-itimajú-jenynamiesto *-iny(pričom *-sjeny, *-zjeny, *-tjeny, *-djeny, *-stjeny, *-zdjenysa zmení na -šeny, -ženy, -čeny, -dženy, -ščeny, -@@ 278): govoriti > govorjeny „hovorené“, ljubiti > ljubjeny „milované“,prositi > prošeny„povinné“ - v prípade slovies na
-nutije koncovka-nenynamiesto *-nuny:tegnuti > tegneny„vytiahol“ - všetky jednoslabičné kmene (okrem tých na
a), t.j. tie, ktoré majú v prítomnom čase-j-, majú-tynamiesto-ny: biti > bity „zasiahnutý“, čuti > čuty „pocit“, _podjeti > podjety_ „vykonané“
Sloveso možno veľmi jednoducho premeniť na podstatné meno (gerundium, slovesné podstatné meno) nahradením koncovky -ny dokonalého minulého príčastia za -nje (alebo -ty za tje). Príklady: dělanje „činenie“, pitje „pitie“.
Príklady:
- First conjugation
- Second conjugation
| infinitive | dělati | nesti |
|---|---|---|
| infinitive stem | děla- | nes- |
| present-tense stem | dělaj- / děla- | nes- |
| present active part. | dělajuči | nesuči |
| present passive part. | dělajemy / dělamy | nesomy |
| past active part. | dělavši | nesši |
| past passive part. | dělany | neseny |
| gerund | dělanje | nesenje |
| infinitive | hvaliti |
|---|---|
| infinitive stem | hvali- |
| present-tense stem | hval-i- |
| present active part. | hvaleči |
| present passive part. | hvalimy |
| past active part. | hvalivši |
| past passive part. | hvaljeny |
| gerund | hvaljenje |
Pasívny hlas
Trpný rod vzniká spojením tvaru slovesa byti „byť“ s trpným príčastím. V prítomnom čase môže byť toto príčastie minulým trpným príčastím alebo prítomným trpným príčastím nedokonavého slovesa:
- ja jesm neseny ≈
ja jesm nesomy„Nesú ma“ - ja byl neseny ≈
ja byl nesomy„Bol som nesený, bol som nesený“ ja budu neseny„Nechám sa nosiť“ja byh neseny„Nesli by maja byl byh neseny„Bol by som unesený“
Nepravidelné slovesá
Byti
Jediné skutočne nepravidelné sloveso je byti „byť“. Konjuguje sa takto:
- Present, imperfect, perfect
- Future, conditional, imperative
| present | simple past (imperfect) | compound past (perfect) | |
|---|---|---|---|
| ja | jesm | běh | jesm byl(a) |
| ty | jesi | běše | jesi byl(a) |
| on ona ono | jest (je) | běše (bě) | byl byla bylo |
| my | jesmo | běhmo | byli jesmo |
| vy | jeste | běste | byli jeste |
| oni/one | sut | běhu | byli |
| future | conditional | imperative | |
|---|---|---|---|
| ja | budu | byh | — |
| ty | budeš | bys | budi |
| on ona ono | bude | by | — |
| my | budemo | byhmo | budimo |
| vy | budete | byste | budite |
| oni/one | budut | by | — |
| present active part. | suči | ||
|---|---|---|---|
| infinitive | byti | past active part. | byvši |
| gerund | bytje | future active part. | buduči |
Dati, jesti, věděti
Slovesá dati „dať“, jesti „jesť“ a věděti „vedieť“ majú nepravidelný prítomný čas. Podobne ako byti patria medzi takzvané athematic conjugation, čo znamená, že ich koreň sa končí na samohlásku. V prítomnom čase sa skloňujú takto:
| infinitive | dati | jesti | věděti |
|---|---|---|---|
| present-tense stem | da- | je- | vě- |
| ja | dam | jem | věm |
| ty | daš | ješ | věš |
| on/ona/ono | da | je | vě |
| my | damo | jemo | věmo |
| vy | date | jeste | věte |
| oni | dadut | jedut | vědut |
Všetky ostatné tvary týchto troch slovies sa tvoria pravidelne.
Idti
Sloveso idti „ísť“ sa konjuguje pravidelne, okrem L-príčastia šel (d. šla, č. šlo) a (príbuzného) minulého aktívneho príčastia šedši. Niekedy sa pred týmito tvarmi uvádza i-: išel, išla atď.
Infinitív idti sa niekedy píše iti.