Skip to main content

Výslovnosť

Automatický preklad
Tento článok bol automaticky preložený a môže obsahovať chyby. Zabezpečenie prekladu do viac ako desiatich jazykov je náročná úloha a tešíme sa na vašu pomoc. Ak nám chcete pomôcť zlepšiť kvalitu našich prekladov, kontaktujte nás na Discord. Prípadne môžete navrhnúť opravy priamo cez GitHub.

Prehľad

Ako sa etnické jazyky vyslovujú, určujú ich rodení hovoriaci. To platí aj pre medzislovančinu: hoci to nie je ani etnický jazyk, ani jazyk určený na to, aby slúžil ako spisovný jazyk pre Slovanov, pre Slovanov by mal byť pohodlný a známy. Všetky slovanské prízvuky sú rovnako správne: rovnako ako britská, americká a austrálska výslovnosť sú všetky rovnako správne v angličtine, ruská výslovnosť interslovančiny nie je v žiadnom prípade lepšia alebo horšia ako srbská alebo poľská výslovnosť. Výsledkom je, že výslovnosť väčšiny zvukov (foném) je premenlivá v závislosti od národnosti hovoriaceho a akákoľvek výslovnosť uvedená nižšie je len približná. Skutočnosť, že výslovnosť je pomerne voľná, však neznamená, že pre každú fonému nemôže existovať „ideálna“ výslovnosť.

Všetky písmená sa dajú vysloviť tak, ako sa vyslovujú v akejkoľvek slovanskej abecede. V nasledujúcej tabuľke sú výnimky uvedené v treťom stĺpci:

LatinCyrillicIPAPronunciation
AАɑ ~ aako a v father
BБbako b v book
CЦt͡sako ts v bits
ČЧt͡ʃ ~ t͡ʂako ch v church
DДdako d v deer
ДЖd͡ʒ ~ d͡ʐako j v John
EЕɛ ~ eako e v best
ĚЄ ~ jeako ye v yet
FФfako f v forest
GГg ~ ɦako g v good
HХxako ch v škótskom loch
IИɪ ~ iako ea v beat
JЈjako y v yard
KКkako k v angličtine, ale bez ašpirácie
LЛl ~ ɫako l v angličtine
LJЉ ~ ʎako li v million
MМmako m v mop
NНnako n v north
NJЊ ~ ɲako ny v canyon
OОɔ ~ oako o v or
PПpako p v angličtine, ale bez ašpirácie
RРrvalcované r
SСsako s v spin
ŠШʃ ~ ʂako sh v shop
TТtako t v angličtine, ale bez ašpirácie
UУuako oo v book
VВv ~ ʋako v v avoid
YЫi ~ ɨako i v bit
ZЗzako z v zoo
ŽЖʒ ~ ʐako si v vision

Poznámky:

  1. Vo výslovnosti samohlások má tendenciu existovať určitá variácia na stupnici otvorené/zatvorené a predné/zadné. Len u je vždy u.
  2. Aby ste sa vyhli nejasnostiam, mali by ste sa vyhnúť akanje (vyslovovať neprízvučné samohlásky ako ɑ alebo ə v ruštine).
  3. Okrem a e ě i o u y, môže byť samohláskou aj písmeno r. To je prípad, keď sa objavuje po spoluhláske a nenasleduje samohláska, čo vedie k takzvanému slabičnému r. Malo by sa pred ním vyslovovať schwa (viac-menej ako meno „Murphy“): trg tərg, cukr ʦukər.
  4. Pre uľahčenie výslovnosti je vždy možné vložiť schwa do nepohodlného zoskupenia spoluhlások: jesm jɛsǝm, himn ximǝn, vedl vɛdǝl.
  5. Ľudia, ktorí hovoria jazykmi ako angličtina a nemčina, by si mali byť vedomí toho, že sa treba vyhnúť akémukoľvek typu ašpirácie (ako v angličtine „bravčové mäso“ alebo nemčine „Tüte“).
  6. Keď ě nasleduje po zubnej/alveolárnej spoluhláske (t d s z n l r), táto spoluhláska sa vyslovuje ako mäkká (pozri fonológiu). Po ostatných spoluhláskach vytvára rovnaký zvuk ako e, ale predchádza mu j: dělo znie ako ďelo, pěsok ako pjesok.
  7. Spoluhlásku pred i možno vysloviť aj mäkko, ale nie je to povinné.
  8. Podobne je spoluhláska prirodzene mäkká aj pred j, pokiaľ táto spoluhláska nie je súčasťou predpony: žitje sa vyslovuje žiťje, ale v slove odjehati zostáva d tvrdé.
  9. Na druhej strane, hoci praslovanská fonéma e zjemňuje predchádzajúcu spoluhlásku v poľštine a ruštine, je v tomto prípade lepšie ponechať tvrdú výslovnosť.
  10. Písmeno l je trochu zvláštny prípad. Pred a o u y, , ako aj slabika-koniec, to znie ako „hrubé“ l v full. Pred e, ě a i má skôr tendenciu sledovať vzor výslovnosti lj: lev lʲɛv ~ ʎɛf atď.
  11. Neexistujú žiadne prísne pravidlá pre vyraďovanie znelých spoluhlások na konci slova alebo vyslovenie neznelých spoluhlások pred znenými spoluhláskami. Každý môže použiť výslovnosť, ktorá mu najviac vyhovuje. Teda Bog bɔk a prosba prɔzbɑ sú obe správne. Vo všeobecnosti si však zaslúži odporúčanie dodržiavať výslovnosť, ktorá sa čo najviac približuje písaniu.

Prípony etymologickej abecedy

Okrem štandardnej abecedy uvedenej vyššie má medzislovanská latinka aj sadu voliteľných znakov, ktoré v zásade robia dve veci. V prvom rade predstavujú fonémy, ktoré sa v slovanských jazykoch vyvíjali rôznymi smermi, a v druhom rade priamo nadväzujú na ich praslovanský pôvod. Napríklad samohláska å v kråva „krava“ naznačuje, že toto slovo pochádza z praslovanského korva, ktoré sa stalo krova v poľštine a srbčine, korova vo východoslovančine a krava v český, slovenský a južnoslovanský. Najextrémnejším prípadom je nepochybne đ (z praslovanského dj), ktoré sa v rôznych jazykoch vyvinulo do d͡z, z, ʒ, ʒd, j, atď.

Tieto znaky patria do etymologickej abecedy. Nepoužívajú sa v obyčajnom medzislovanskom písme, t. j. píšu sa, ale bez diakritiky (okrem ć a đ, ktoré sa píšu č a ) a samozrejme sa dajú vysloviť aj ako taký. Je však možné pokúsiť sa aj o „priemernú“ výslovnosť, ktorá viac vyhovuje slovanskej väčšine. V prípade vyššie uvedeného kråva by to napríklad znamenalo zvuk niekde medzi a a o (v IPA: ɒ).

LatinIPAPronunciation
Åɑ ~ ɒako o v mother
Ćt͡ʃ ~ t͡ɕako ch v cheap
~ ɟako d v duke
Ðd͡ʒ ~ d͡ʑako j v jeep
Ėɛ ~ ǝako e v better
Ę ~ ako ya v yam
Ĺ ~ ʎako lj, zvyčajne pred j, n alebo s
Ń ~ ɲako nj, zvyčajne pred j alebo s
Ȯə ~ ʌako o v memory
Ŕ ~ zdvihnutý alveolárny tril
Ś ~ ɕako sh v sheet
~ cako t v tube
Ųo ~ ʊmedzi ow v americkom mow a ew v hew
Ź ~ ʑvyjadrený ekvivalent ś

Poznámky:

  1. Zvlášť zaujímavá je tu postava ę. „Tvrdá“ výslovnosť ɛ je charakteristická pre južnú slovančinu, ale v ostatných jazykoch sa jej výslovnosť pohybuje medzi ja, a jɔ̃. Podľa pravidla väčšiny by sa e malo vyslovovať ako tvrdé ɛ, ale ę skôr ako . To znamená, že ę sa správa ako ě a nie e a ako ě môže zmäkčiť predchádzajúcu spoluhlásku.
  2. Napriek ogonku sa ę a ų nevyslovujú ako nosové samohlásky ako v poľštine!
  3. Mäkké spoluhlásky ś ź ŕ (vyslovované tvrdo v južnoslovančine, čiastočne aj v češtine a slovenčine) sa realizujú buď tak, že po tvrdej spoluhláske nasleduje zvuk podobný j, alebo ich zmäkčovaním či palatalizáciou.
  4. Keď písmeno ŕ pôsobí ako mäkký náprotivok slabiky r, môže zmäkčiť predchádzajúcu spoluhlásku alebo za ňou môže nasledovať j: mŕtvy mjǝrtvɪ.
  5. Mäkké spoluhlásky ľ a ń sa používajú na písanie lj a nj pred j, čo má za následok určité predĺženie druhého, napríklad dělańje dʲɛɫanʲĭɛ.

Stres

Zvýraznenie je bezplatné. Ak však chcete zostať na bezpečnej strane, zaslúžilo by si odporúčanie, aby ste sa riadili nasledujúcimi pokynmi:

  • Keď má slovo dve slabiky, dôraz padá na prvú slabiku.
  • Keď má slovo tri slabiky, dôraz padá na prvú alebo druhú slabiku.
  • Keď má slovo štyri slabiky, dôraz padá na druhú alebo tretiu slabiku.
  • Stres by nemal byť ovplyvnený skloňovaním; ak sa prídavné meno běly vyslovuje běly, genitív by sa mal vyslovovať bělogo a nie bělogo.
  • Vo všeobecnosti je lepšie vyhnúť sa stresu na predpony, prípony, koncovky veľkých písmen atď.

Všeobecná poznámka

Čo sa týka rozprávania, treba mať vždy na pamäti, že poslucháč pravdepodobne interslovančinu nepozná, a ak aj áno, nezvykne ju počuť hovorenú. Vždy, keď v rozhovore použijete interslovančinu, vždy sa uistite, že osoba, s ktorou sa rozprávate, vám skutočne rozumie. Hovorte pomaly, udržujte očný kontakt, jasne artikulujte a vždy buďte dobrým poslucháčom. Komunikácia predsa nie je len jazyková záležitosť, rovnako dôležitá je aj neverbálna časť.

To isté, možno ešte viac, platí, keď oslovujete publikum. Interslovančina bola skonštruovaná s cieľom maximalizovať zrozumiteľnosť, ale to neznamená, že každý Slovan rozumie každému jej slovu. Počúvanie interslovančiny je záležitosť neustáleho vytvárania spojení a konotácií, a kedykoľvek človek počuje slovo, ktorému nerozumie – čo je celkom nevyhnutné – je pravdepodobné, že o tom začne uvažovať a zvyšok vašej vety mu ujde. Je potrebné, aby ste svojmu publiku vždy poskytli všetok čas, ktorý potrebuje na spracovanie vašich informácií, aby ich nechali vstrebať. Nehovorte teda rýchlo, hovorte jasne, zhlboka sa nadýchnite medzi vetami, používajte prozódiu tak dobre, ako môžete, a tak ďalej...

Právne informácie
This article has been republished with the permission of its original author, Jan van Steenbergen.