Odvodzovanie slov

Automatický preklad

Tento článok bol automaticky preložený a môže obsahovať chyby. Zabezpečenie prekladu do viac ako desiatich jazykov je náročná úloha a tešíme sa na vašu pomoc. Ak nám chcete pomôcť zlepšiť kvalitu našich prekladov, kontaktujte nás na Discord. Prípadne môžete navrhnúť opravy priamo cez GitHub.

praslovanský

Slová sú založené na živých slovanských jazykoch, a keď sa tieto navzájom nezhodujú, v podstate nasledujeme väčšinu použitím systému hlasovania. Aby sme sa vyhli nezrovnalostiam, musíme sa uistiť, že slová používajúce rovnaký koreň ho vždy používajú v rovnakom tvare. Pretože všetky slovanské jazyky odvodzujú svoje formy od bežnej slovančiny pomerne predvídateľným spôsobom, nikdy si z nich priamo nepožičiavame. Namiesto toho sa riadime modelom jednoduchého odvodenia od bežnej slovanskej reči. Vďaka tomu je jazyk ľahšie rozpoznateľný a ľahšie použiteľný pre každého. Len prečítaním niekoľkých textov sa človek automaticky rýchlo naučí, ako je daná hláska v jeho vlastnom jazyku znázornená v interslovančine.

Nasledujúca tabuľka ukazuje, ako sa v medzislovančine narába s rôznymi bežnými slovanskými zvukmi a sekvenciami. Upozorňujeme, že v niektorých prípadoch je možné rozlíšiť medzi severnou a južnou slovanskou verziou (pozri dochutenie).

Proto-Slavic	OCS	Slavic	Interslavic		Examples
			Etymological alphabet	Standard alphabet	Etymological alphabet	Standard alphabet
y	ꙑ, ъи	ESl./WSl. y, SSl. i	y	y	byti, dobry	byti, dobry
ě	ѣ	RU/BE 'e, UK i, PL ie/ia, CZ ě/e/a, SKie/e/a, SL/SR/MK e, HR (i)je, BG e/ja	ě	ě	svět, rěka	svět, rěka
ę	ѧ	ESl. ja, PL ią/ię, CZ a/ě, SK ä/a/ia, SSl.e	ę	e	język, svęty	jezyk, svety
ǫ	ѫ	PL ą/ę, CZ u/ou/i, SL o, MK a, BG ă/a, otherwise u	ų	u	pųt́, rųka	put, ruka
initial ǫ-	ѫ-	RU/CZ/SK u-, PL wą-, SB wu-; other languages are less consistent	vų-	vu-	vųtroby, pavųk	vutroby, pavuk
strong ь	ь	BCMS a, otherwise e	ė	e	otėc, pės	otec, pes
strong ъ	ъ	ESl./SK/MK o, PL/CZ/SL e, BCMS a, BG ă	ȯ	o	sȯn, pěsȯk	son, pěsok
(C)orC (C)olC	ра ла	ESl. (o)ro/(o)lo, PL ro/ło, SSl./CZ/SK ra/la	rå lå	ra la	gråd, kråva glåva, mlådy	grad, krava glava, mlady
(C)erC (C)elC	рѣ лѣ	ESl. (e)re/(o)lo, PL rze/le, CZ ře/lě, SKre/lie, SL/SR/MK re/le, HR rije/lije, BGrja/lja	rě lě	rě lě	brěg, prěd mlěko	brěg, prěd mlěko
CъrC	ръ	ESl. or, PL ar, BG ъr, otherwise r	r	r	trg, krčma	trg, krčma
CьrC	рь	ESl. er, PL ar/ierz, BG ъr, otherwise r	ŕ	r	dŕžati, smŕt́	držati, smrt
CъlC	lъ	RU/SL/MK ol, BE/UK ou, PL oł/łu/eł, CZ/SKl/lu, BCMS u, BG ъl	ȯl	ol	dȯlg, kȯlbasa	dolg, kolbasa
CьlC	ль	RU/SL/MK ol, BE/UK ou, PL oł/łu/eł/il, CZ/SKl/lu, BCMS u, BG ъl	ȯl	ol	tȯlsty, vȯlk	tolsty, volk
pj, bj, mj, vj	пль, бль...	ESl./SSl. plj, blj..., WSl. p, b...	pj, bj, mj, vj	pj, bj, mj, vj	kupjų, zemja	kupju, zemja
lь, lj nь, nj	ль нь	ESl./PL ľ/ń, otherwise ľ/l, ń/n	lj nj	lj nj	ljubiti, hvaljeńje denj, hrånjeńje	ljubiti, hvaljenje denj, hranjenje
rь, rj	рь	RU/PL/CZ/SL ŕ, otherwise r	ŕ, rj	r, rj	caŕ, tvorjeńje	car, tvorjenje
tь dь	ть дь	RU/UK/SK t́/d́, PL/BE ć/dź, CZ/SSl. t/d	t́ d́	t d	kost́ dóžd́	kost dožd
sь zь	сь зь	ESl./PL ś/ź, otherwise s/z	ś ź	s z	loś knęź	los knez
sj zj	ш ж	everywhere š/ž	š ž	š ž	prošų tęžeńje	prošu teženje
tj, kt́ dj, gd́	щ жд	ESl./SL č, WSl. c, BCMS ć, MK kj, BGšt ESl. ž, PL dz, CZ/SK z, SL d/j, BCMSđ, MK gj, BG žd	ć đ	č dž	svěća, noć među	svěča, noč medžu
šč	щ	CZ/SK/SSl. št, otherwise šč	šč	šč	ščetka	ščetka
tl, dl	л	ESl./SSl. l, WSl. tl/dl	l	l	moliti, grlo	moliti, grlo
g	г	UK/BY/CZ/SK h, otherwise g	g	g	glåva, jego	glava, jego
lьje, nьje tьje, dьje sьje, zьje rьje	льѥ, ньѥ тьѥ, дьѥ сьѥ, зьѥ рьѥ	RU lije/nije, UK llja/nnja, PL le/nie, CZlí/ní, SK lie/nie, SL/SH/MK lje/nje, BGl(i)e/n(i)e	ĺje, ńje ŕje t́je, d́je śje, źje	lje, nje rje tje, dje sje, zje	usiĺje, dělańje, primoŕje, žit́je, orųd́je, podlěśje	usilje, dělanje, primorje, žitje, orudje, podlěsje

Medzinárodná slovná zásoba

Slovania nežijú na ostrove a v priebehu storočí si ich jazyky požičali aj mnohé neslovanské slová. Časť týchto slov bola prevzatá od ich priamych susedov (nemčina, románčina, turečtina). Slovná zásoba tohto typu si len zriedka našla cestu do celej jazykovej rodiny. Napríklad nemecké výpožičky sú oveľa častejšie v západnej slovančine ako v ruštine alebo bulharčine, zatiaľ čo slová tureckého pôvodu možno nájsť v južnej slovančine častejšie ako v iných slovanských jazykoch. Výsledkom je, že väčšina tejto slovnej zásoby nie je bežne pochopená, a preto sa v interslovančine nepoužíva.

Ďalšou kategóriou je medzinárodná slovná zásoba, prevažne z latinčiny a gréčtiny, ale neskôr aj z francúzštiny a najnovšie aj angličtiny. Slová tohto typu bývajú podobné v celej Európe a iných častiach sveta. Sú neoddeliteľnou súčasťou každého slovanského jazyka a môžu byť veľkou pomocou pri dosahovaní vzájomnej zrozumiteľnosti najmä medzi vzdelanejšími. Medzinárodné slová sú prakticky identické v každom jazyku a prakticky neexistujú žiadne rozdiely vo význame. Keď si požičiavame medzinárodnú slovnú zásobu, držíme sa čo najbližšie k pravopisu pôvodného slova a prispôsobujeme si ho len do tej miery, do akej si to vyžaduje pravopis. Najmä pre grécko-latinskú slovnú zásobu však platí toto:

• Vyhýbajú sa dvojhlásky: gramofon, grupa.
• Grécke spoluhlásky th a ph sú zjednodušené na t a f: teatr, fenomen
• Grécky y sa píše i, čo je bližšie k pravopisu aj výslovnosti vo väčšine slovanských jazykov: sistem, fizika
• Zvuk k sa vždy píše k a nikdy nie c: kontakt
• Zvuk x (často reprezentovaný ch) sa píše h: psiholog.
• Zvuk y (v nemčine napísané ü, vo francúzštine u) sa zmení na ju: bjuro.
• Medzi samohláskami sa zvuk z (napísaný -s-) zmení na z: baza.
• Medzi samohláskami sa zvuk s (napísaný -ss-) zmení na s: masa.

Okrem toho sú koncovky prispôsobené predvídateľným spôsobom tomu, čo je najbežnejšie v slovanských jazykoch:

• Slovesá latinského pôvodu (často -ate, -fy, -ise/-ize v angličtine, -ieren v nemčine) majú -ovati: organizovati , komunikovati.
• Latinské -ia (prevedené v angličtine ako -ia alebo -y) sa zmení na -ija: ekonomija.
• anglické -sis (z gréčtiny) sa zmení na -za: kriza.
• Názvy chemických prvkov atď. na -ium sa stanú -ij: helij, kriterij.
• Slová na -um a -us majú vo všeobecnosti tieto koncovky: forum, korpus.
• anglický -ty (latinsky -tas, -tatis) sa zmení na -tet: universitet.
• anglické -ics sa zmení na -ika: ekonomika.
• anglické -ism sa zmení na -izm: komunizm.
• anglické -ist sa zmení na -ist: komunist.
• anglické -sion sa zmení na -zija: televizija.
• anglické -ssion sa zmení na -sija: diskusija.
• anglické -tion sa zmení na -cija: akcija.
• Prídavné mená odvodené od týchto podstatných mien majú koncovku -ijny: televizijny, tradicijny.
• Anglické prídavné mená v -al (latinka -alis) končia na -alny: neutralny.
• Anglické prídavné mená v -ic, -ical (latinsky -icus) majú koncovku -ičny: specifičny, komičny.
• Anglické prídavné mená v -ive (latinsky -ivus) majú koncovku -ivny: pozitivny.
• Anglické prídavné mená v -ous (latinka -osus) majú koncovku -ozny: seriozny.

Problematickejšie sú slová prevzaté z angličtiny. Pri písaní latinkou môžeme ponechať pôvodný pravopis (bypass, knockout, jazz, teenager). Mnohé texty v interslovančine sú však písané v azbuke alebo v oboch pravopisoch súbežne, často pomocou prepisovacieho programu, a samozrejme sa treba vyhnúť písaniu быпасс alebo кноцкоут v azbuke! Vo väčšine prípadov by sme preto radšej použili fonetickejší prístup: bajpas, nokaut, džaz, tinejdžer, budžet, biznes, mjuzikl, futbol, koktejl atď.