Skip to main content

Podstatné mená

Automatický preklad
Tento článok bol automaticky preložený a môže obsahovať chyby. Zabezpečenie prekladu do viac ako desiatich jazykov je náročná úloha a tešíme sa na vašu pomoc. Ak nám chcete pomôcť zlepšiť kvalitu našich prekladov, kontaktujte nás na Discord. Prípadne môžete navrhnúť opravy priamo cez GitHub.

Ako väčšina slovanských jazykov, podstatné mená v interslovančine majú tri gramatické rody (mužský, ženský, stredný), dve čísla (jednotné, množné) a sedem pádov (nominatív, akuzatív, genitív, datív, inštrumentál, lokatív, vokatív). Vokatív, ktorý sa používa na priame oslovenie osoby alebo predmetu, v skutočnosti nie je skutočným prípadom, pretože sa správa výrazne odlišne od ostatných prípadov: existuje iba v jednotnom čísle podstatných mien mužského a ženského rodu, nikdy neovplyvňuje prídavné mená ani zámená a má nemá nič spoločné so syntaktickou štruktúrou vety.

Treba sa vyhnúť dlhým a komplikovaným paradigmám, ale nemôžeme uniknúť rozlišovaniu medzi niekoľkými rôznymi slovnými druhmi. Interslovančina má v podstate tri deklinácie:

  • Prvá deklinácia zahŕňa všetky podstatné mená mužského rodu končiace na spoluhlásku, ako aj podstatné mená stredného rodu končiace na -o alebo -e.
  • Druhá deklinácia zahŕňa všetky podstatné mená ženského rodu na -a.
  • Tretia deklinácia všetky podstatné mená ženského rodu na spoluhlásku.
  • Voliteľná štvrtá (atematická) deklinácia je diskutovaná nižšie.

V rámci prvej deklinácie rozlišujeme tri typy. Tento rozdiel sa týka iba nominatívu, akuzatívu a vokatívu:

  • Mužský rod živý (zvieratá a osoby mužského pohlavia): akuzatív je vždy totožný s genitívom
  • Neživotný rod mužského rodu (všetky zostávajúce podstatné mená mužského rodu): akuzatív je vždy totožný s nominatívom
  • Stredný rod: nominatív, akuzatív a vokatív sú vždy rovnaké

Ďalšie rozlíšenie sa robí medzi tvrdými a mäkkými vzormi skloňovania. Mäkké stonky sú stonky končiace na š, ž, č, c, j, lj alebo nj. Spravidla po mäkkom kmeni sa -o a -y koncovky stanú -e, -ě sa zmení na -i.

Základné koncovky sú zobrazené v tabuľkách nižšie. Formy medzi zátvorkami sa používajú po mäkkých stonkách. Nulové konce sú označené -Ø:

I skloňovanieIIIII
m.r.
(životné)		m.r.
(neživotné)		s.r.ž.r.
1. pád-Ø-o (-e)-a-Ø
4. pád-a-Ø-u
2. pád-a-y (-e)-i
3. pád-u-ě (-i)-i
7. pád-om (-em)-oju (-eju)-ju
6. pád-u-ě (-i)-i
5. pád-e (-u)-o (-e)-o-i

V slovníku je uvedený len rod slov. Z tohto dôvodu sú nižšie uvedené príklady zoskupené podľa pohlavia a nie podľa skloňovania.

Skloňovanie podstatných mien mužského rodu​

Prakticky všetky podstatné mená mužského rodu končia na spoluhlásku. V zásade existuje iba jeden deklinačný vzor pre podstatné mená mužského rodu, no treba si zapamätať niekoľko vecí:

  • Pri živých podstatných menách (zvieratá a osoby mužského pohlavia) je akuzatív vždy zhodný s genitívom, pri neživých predmetoch je akuzatív zhodný s nominatívom.
  • Po mäkkej spoluhláske sa koncovky -om, -ov a -y zmenia na -em, -ev, -e.
  • Živé podstatné mená majú nominatív množného čísla -i namiesto koncovky -y/-e neživých podstatných mien.

Štyri príklady: brat „brat“, dom „dom“, muž „muž“, kraj „krajina“.

j.č.m.č.
1. pádbratbrati
4. pádbratabratov
2. pádbratabratov
3. pádbratubratam
7. pádbratombratami
6. pádbratubratah
5. pádbratebrati

Poznámky:

  • V mieste jednotného čísla sa slovanské jazyky najviac líšia. Odporúčaná koncovka je -u (t. j. rovnaká ako datív), ktorá sa vo väčšine jazykov vyskytuje aspoň v niektorých prípadoch. Alternatívne je tiež možné použiť -ě po tvrdých spoluhláskach a -i po mäkkých spoluhláskach (napr. bratě, muži).
  • Vo vokatíve sa k, g a h stanú č, ž a š pred e: člověk → člověče, Bog → Bože.
  • Slová na -ec majú vokatívnu koncovku -če namiesto očakávaného -cu: otec → otče.
  • Niektoré podstatné mená zakončené na tvrdú spoluhlásku majú vo vedeckom pravopise mäkkú spoluhlásku, napr. gosť „hosť“, lěkaŕ „lekár, lekár“. Môžu sledovať tvrdý aj mäkký vzor skloňovania: 2. pád m.č. gostov alebo gostev.
  • Slová na -anin strácajú morfému -in- v množnom čísle: 1. pád j.č. Slovjanin, 2. pád j.č. Slovjanina, ale: 1. pád m.č. Slovjani, 2. pád m.č. Slovjanov.
  • Na -a je niekoľko slov označujúcich mužské osoby, ako napríklad sluga „sluha“, kolega „kolega“, sudja „sudca“ atď. V množnom čísle sa tieto skloňujú ako brat alebo muž, ale v jednotnom čísle sa riadia vzorom druhá deklinácia.

Skloňovanie podstatných mien stredného rodu​

Stredné podstatné mená sa končia na -o (tvrdé kmene) alebo -e (mäkké kmene). Okrem nominatívu/akuzatívu a genitívu množného čísla je ich skloňovanie zhodné s neživotnými podstatnými menami mužského rodu. Vezmite prosím na vedomie:

  • Akuzatív je vždy totožný s nominatívom.
  • Nominatív/akuzatív a inštrumentál jednotného čísla sú ovplyvnené pravidlom o/e .
  • Čo sa týka miestneho jednotného čísla, to, čo platí pre podstatné mená mužského rodu, platí aj pre podstatné mená stredného rodu: namiesto -u možno písať aj -ě po tvrdej spoluhláske alebo -i po mäkkej spoluhláske.
  • Neutrálne podstatné mená nemajú vokatív oddelený od nominatívu.
  • V genitíve množného čísla majú stredné podstatné mená prvej deklinácie nulovú koncovku -Ø. V prípadoch, keď to vedie k nemožným zhlukom spoluhlások, vloží sa -e- pred -j alebo za mäkkú spoluhlásku, alebo -o- medzi tvrdé spoluhlásky: okno → okon, morje → morej.

Existuje aj špeciálna skupina podstatných mien stredného rodu s koncovkou -e (vo vedeckom pravopise: -ę), napríklad ime „meno“ (kmeň: imen-) a tele „teľa“ (kmeň: telęt-). Obsahuje aj niekoľko slov na -o, napríklad nebo „nebo“ (kmeň: nebes-). V staroslovienčine patrili k zvláštnemu skloňovaniu, ktoré sa dnes vo väčšine jazykov vytratilo. Možno ich skloňovať ako bežné podstatné mená stredného rodu (ako keby ich nominatívy boli imeno a teleto), možno ich skloňovať aj podľa archaickejšej atematickej deklinácie.

Pretože zvyčajne nerozlišujeme medzi ę a e, je užitočné mať na pamäti, že podstatné meno končiace na -e je vždy stredné meno a spravidla platí, že keď pred -e predchádza:

  • m, potom koreň je -men-: ime, gen. imena
  • tvrdá spoluhláska, potom koreň je -et-: tele, 2. pád teleta (podstatné meno tejto skupiny sa zvyčajne vzťahuje na deti alebo mladé zvieratá)
  • mäkká spoluhláska, potom koreň je -Ø-: morje, m.č. morja (inými slovami, podstatné meno -o ovplyvnené pravidlom o/e)

Vo zvyšku je skloňovanie vždy pravidelné. Tri príklady: slovo „slovo“, morje „more“, ime „meno“.

j.č.m.č.
1. pádslovoslova
4. pádslovoslova
2. pádslovaslov
3. pádslovuslovam
7. pádslovomslovami
6. pádslovuslovah
5. pádslovoslova

Skloňovanie podstatných mien ženského rodu​

Väčšina podstatných mien ženského rodu má koncovku -a, a preto patrí do druhej deklinácie. Opäť rozlišujeme tvrdé a mäkké stonky. V prípade podstatných mien ženského rodu nie sú rozdiely medzi tvrdým a mäkkým skloňovaním len otázkou použitia pravidla o/e. Spravidla sa koncovky -y a -ě po tvrdej spoluhláske stávajú -e a -i po mäkkej spoluhláske (inými slovami, sú „obrátené“).

Rovnako ako v prípade podstatných mien stredného rodu, nulový koniec v genitíve množného čísla môže vyžadovať vloženie epentetickej samohlásky -e- alebo -o-.

Do tejto skupiny patrí aj niekoľko slov na -i (napríklad pani, ktoré sa skloňuje, ako keby nominatív jednotného čísla bol *panja).

Skloňovanie -a zahŕňa aj množstvo podstatných mien mužského rodu s koncovkou -a odkazujúcu na mužské osoby, ako napríklad sluga „sluha“ a sudja „sudca“. V jednotnom čísle sa skloňujú ako žena alebo zemja, ale v množnom čísle sa riadia vzorom animovaných podstatných mien mužského rodu: 1. pád j.č. sluga, 2. pád j.č. slugy, 1. pád m.č. slugi, 2. pád m.č. slugov, atď.

Ďalšou skupinou podstatných mien ženského rodu sú tie, ktoré sa končia na spoluhlásku. Tvoria tretiu deklináciu. Väčšina podstatných mien tejto kategórie končí na -ost.

Príklady: žena „žena“, zemja „zem“, kost „kosť“.

j.č.m.č.
1. pádženaženy
4. pádženuženy
2. pádženyžen
3. pádženěženam
7. pádženojuženami
6. pádženěženah
5. pádženoženy

Atematické skloňovanie​

Okrem vyššie uvedených riadnych deklinácií mala staroslovienčina aj iný deklinačný typ, takzvané atematické skloňovanie. Podstatné mená tohto typu prešli v moderných slovanských jazykoch rôznymi spôsobmi, väčšinou sa zlúčili do jedného alebo viacerých bežných deklinačných typov. Medzislovanské projekty volia rôzne prístupy k tejto skupine, no niektoré ju zachovávajú.

Tento deklinačný typ zahŕňa podstatné mená všetkých troch rodov, no najpočetnejšie sú medzi nimi stredné mená. Možno rozlíšiť tieto podtypy:

  • podstatné mená mužského rodu na -en, malá skupina zahŕňajúca napr. kamen „kameň“ a koren „koreň“
  • podstatné mená stredného rodu na -me/-men- obsahujúce početné podstatné mená ako ime „meno“, rame „rameno“, brěme „bremeno“
  • stredné podstatné mená na -e/-et-, označujúce deti a mláďatá zvierat, napr. tele „teľa“, prase „prasiatko“
  • podstatné mená stredného rodu na -o/-es-, skupina iba niekoľkých slov, napr. nebo „nebo“
  • podstatné mená ženského rodu na -ov, napr. crkov „kostol“, mrkov „mrkva“
  • podstatné mená ženského rodu na -i/-er-, ktoré obsahujú iba dve podstatné mená: mati „matka“ a doči „dcéra“
j.č.m.č.
1. pádkamenkameni
4. pádkamenkameni
2. pádkamenekamenev
3. pádkamenikamenam
7. pádkamenemkamenami
6. pádkamenikamenah
5. pádkamenkameni

Celému atematickému skloňovaniu sa možno vyhnúť skloňovaním týchto slov podľa bežného skloňovania, ako to robí väčšina ostatných slovanských jazykov. V tom prípade:

  • kamenj sa skloňuje ako bežné podstatné meno mužského rodu (2. pád kamenja, 3. pád kamenju)
  • ime a tele sa skloňujú ako slovo, ako keby ich nominatívy boli imeno a teleto: 2. pád imena, teleta, 3. pád imenu, teletu
  • nebo sa skloňuje aj ako slovo (2. pád neba, 3. pád nebu)
  • crkov sa skloňuje ako kost (2. pád crkvi); namiesto crkov je možné použiť aj tvar crkva, ktorý sa skloňuje lke žena (2. pád crkvy, 3. pád crkvě)
  • mati sa skloňuje ako kost: 2. pád/3. pád materi

Nepravidelné podstatné mená​

Medzislovančina je udržiavaná čo najpravidelnejšia, no niekoľkým prípadom nepravidelnosti sa nezaobíde bez vzpierania sa naturalizmu. Nasledujúce podstatné mená majú nepravidelné množné číslo (všetky štyri sa skloňujú ako podstatné meno ženského rodu typu kost):

  • člověk (m.r.) „ľudská bytosť, osoba“, m.č. ljudi „ľudia“
  • děte (2. pád děteta alebo dětete) (s.r.) „dieťa“, m.č. děti „deti“
  • oko (s.r.) „oko“, m.č. oči „oči“
  • uho (s.r.) „ucho“, m.č. uši „uši“

Pravidelné množné číslo (člověki, oka atď.) sa dá použiť tiež, ale niektoré z nich znejú slovanskému uchu veľmi zvláštne, aj keď im bude rozumieť aj tak.

Nesklonné podstatné mená​

Vypožičaná medzinárodná slovná zásoba končiaca na -e, -i alebo -u (napr. alibi, hobi, intervju, kafe, kakao, kliše, menju, tabu, taksi) a skratky sú nesklonné. Aj tak nie je nemožné pridať koncovky pádov, ale v takom prípade je najlepšie ich oddeliť od podstatného mena apostrofom: togo alibi’a, te intervju’y, tyh taksi’ov, atď.

Právne informácie
This article has been republished with the permission of its original author, Jan van Steenbergen.