Zámená

Automatický preklad

Tento článok bol automaticky preložený a môže obsahovať chyby. Zabezpečenie prekladu do viac ako desiatich jazykov je náročná úloha a tešíme sa na vašu pomoc. Ak nám chcete pomôcť zlepšiť kvalitu našich prekladov, kontaktujte nás na Discord. Prípadne môžete navrhnúť opravy priamo cez GitHub.

Osobné a zvratné zámená

Osobné zámená majú šesť pádov — rovnaké ako podstatné mená, ale bez vokatívu. Zvratné zámeno sebe sa skloňuje ako ty, tebe, ..., len s tým rozdielom, že nemá nominatív.

Formy medzi zátvorkami sú klitické formy, t.j. sú slabšie a vždy neprízvučné. Se sa používa v zvratných slovesách: Ja myju se „umývam sa“. Ak je to potrebné, používa sa dlhší tvar: Ja myju jedino sebe „Neumývam nikoho okrem seba“. Po predložke je lepšie použiť dlhšie tvary: k mně, za tebe.

Singular

	Prvá osoba	Druhá osoba	Tretia osoba
			m.r.	s.r.	ž.r.
1. pád	ja	ty	on	ono	ona
4. pád	mene (me)	tebe (te)	jego (go)		ju
2. pád	mene	tebe	jego		jej
3. pád	mně (mi)	tobě (ti)	jemu (mu)		jej
7. pád	mnoju	toboju	jim		jeju
6. pád	mně	tobě	jim		jej

Plural

	Prvá osoba	Druhá osoba	Tretia osoba
			m.r. ž.	iné
1. pád	my	vy	oni	one
4. pád	nas	vas	jih	je
2. pád				jih
3. pád	nam	vam	jim
7. pád	nami	vami	jimi
6. pád	nas	vas	jih

Zvratné

1. pád	—
4. pád	sebe (se)
2. pád	sebe
3. pád	sobě (si)
7. pád	soboju
6. pád	sobě

Poznámky:

1. Za predložkou sa pred všetkými zámenami tretej osoby uvádza n-: jego > do njego; jim > pri njim atď. (z tohto dôvodu sa tvary lokatívu jim, jej a jih nikdy nevyskytujú, keďže lokatívu vždy predchádza predložka)
2. Ak ste zvedaví, ako tieto formy súvisia so slovanskými jazykmi, môžete si ich pozrieť v porovnaní tu.

Niekoľko poznámok k použitiu:

• Pretože nie všetky slovesné koncovky sú všetkým hovorcom slovanských jazykov rovnako zrejmé, neodporúča sa pro-drop (t. j. vynechávanie osobných zámen, keď sú predmetom vety). Je lepšie povedať „ja čitaju“ namiesto len „čitaju“, hoci to druhé rozhodne nie je nesprávne.
• Predložky môžu riadiť akýkoľvek pád okrem nominatívu, v závislosti od ich použitia v slovanských jazykoch.
• Zámeno on sa vzťahuje na akékoľvek podstatné meno mužského rodu a nielen na mužské bytosti. Tak isto zámeno ona sa vzťahuje na akékoľvek podstatné meno ženského rodu a nielen na ženské bytosti.
• Ako všetky prirodzené slovanské jazyky, aj medzislovančina má T-V rozlíšenie, t.j. vy je univerzálne zámeno druhej osoby pre obe čísla, zatiaľ čo druhá osoba jednotného čísla ty sa používa len na oslovovanie priateľov, príbuzných a detí.
• Zvratné zámeno sa môže použiť aj ako zvratné zámeno: „Oni bijut se“ môže znamenať „Udierajú sa“, ale skôr by malo význam: „Udierajú sa“. Ak chcete byť jasnejší, pokiaľ ide o význam „navzájom“, môžete pridať vzorec jedin drugogo: „Oni bijut se jedin drugogo“.

Vlastné zámená

Privlastňovacie zámená sa skloňujú ako prídavné mená, s výnimkou nulového zakončenia v mužskom rode jednotného čísla. Formuláre sú:

• moj, moja, moje „môj“
• tvoj, tvoja, tvoje „vaše, tvoje“
• naš, naša, naše „náš“
• vaš, vaša, vaše „vaše (pl.)“
• svoj, svoja, svoje „svoje“ (reflexívne)

V tretej osobe sa najčastejšie používa genitív príslušného osobného zámena: jego, jej, jih. Tieto tvary sa neskloňujú. Alternatívne je možné použiť aj nasledujúce tvary, ktoré sa odmietajú ako prídavné mená:

• jegov, jegova, jegovo „jeho“
• jejin, jejina, jejino „ona“
• jihny, jihna, jihno „ich“

Vždy, keď je predmetom vety aj vlastník, použije sa zvratné svoj, bez ohľadu na to, či je tento predmet v tretej osobe alebo nie: Ja myju svoje avto „Umývam si auto“. Všimnite si rozdiel vo význame, keď zvratné zámeno odkazuje na predmet v tretej osobe:

Pjotr dal Ivanu svoju knigu „Pjotr dal Ivanovi svoju [= Pjotrovu] knihu“ Pjotr dal Ivanu jegovu knigu „Pjotr dal Ivanovi svoju [= Ivanovu] knihu“.

Existujú aj opytovacie, určité a neurčité privlastňovacie zámená: čij „čí“, ničij „niktoho“, něčij „niekoho“ atď. Skloňujú sa ako moj. Ďalšie formuláre nájdete v časti o súvislosti.

Rovnako ako prídavné mená, privlastňovacie zámená zodpovedajú podstatnému menu, ktoré modifikujú v rode, čísle a páde. Okrem nominatívu mužského rodu a akuzatívu jednotného čísla je ich skloňovanie rovnaké ako pri prídavných menách (moj, tvoj, naš, vaš, svoj a čij ako svěži; jegov, jejin a jihny páči sa mi dobry):

Singular

	m.r. (životné)	m.r. (neživotné)	s.r.	ž.r.
1. pád	moj		moje	moja
4. pád	mojego	moj		moju
2. pád	mojego			mojej
3. pád	mojemu			mojej
7. pád	mojim			mojeju
6. pád	mojem			mojej

Plural

	m.r. (životné)	m.r. (neživotné)	s.r.	ž.r.
1. pád	moji	moje
4. pád	mojih
2. pád	mojih
3. pád	mojim
7. pád	mojimi
6. pád	mojih

Ukazovacie zámená

Primárne ukazovacie zámeno je toj „toto, tamto“ a malo by sa použiť vždy, keď nie je potrebné explicitne rozlišovať medzi this one over here a that one over there.

Ak potrebujeme byť presnejší, najjednoduchším riešením je použiť tutoj pre „toto“ a tamtoj pre „tamto“. Odmietajú sa takto:

Singular

	m.r. (životné)	m.r. (neživotné)	s.r.	ž.r.
1. pád	toj		to	ta
4. pád	togo	toj		tu
2. pád	togo			toj
3. pád	tomu			toj
7. pád	tym			toju
6. pád	tom			toj

Plural

	m.r. (životné)	m.r. (neživotné)	s.r.	ž.r.
1. pád	ti	te
4. pád	tyh
2. pád	tyh
3. pád	tym
7. pád	tymi
6. pád	tyh

Poznámky:

1. Menej jednoduché, ale historicky presnejšie je nasledujúce trojstranné rozlíšenie: sej (predtým sa, č. se) pre „toto“, toj pre „to“ a onoj pre „tamto“. Malo by sa však pamätať na to, že sej prakticky vymizol z väčšiny moderných jazykov s výnimkou niekoľkých fosílnych zvyškov. Preto to nemusí byť vždy jasné.
2. Ďalšie ukazovacie zámeno je ov, čo znamená to isté ako sej. Jeho význam je však v moderných jazykoch veľmi odlišný.
3. Tutoj, tamtoj, ov a onoj sú odmietnuté ako toj.
4. Namiesto množných čísel tyh, tym a tymi sa niekedy môžeme stretnúť s těh, těm a těmi.

Vzťahové zámená

Relatívne zámeno, ktoré sa používa najčastejšie, je ktory. Skloňuje sa ako obyčajné prídavné meno. Alternatívne možno použiť aj juhoslovanské koj (skloňuje sa ako moj). Ich významy sú identické a možno ich používať zameniteľne.

Treťou možnosťou je archaickejšie iže – používané v nominatíve pre všetky rody, jednotné aj množné; v ostatných prípadoch sa skloňuje ako tvar osobného zámena on/ona/ono s príponou -že: m.r. 2. pád j.č. jegože, m.r. 3. pád j.č. jemuže atď.

Opytovacie zámená

Opytovacie zámená sú kto „kto“ a čto (alebo što) „čo“. Skloňujú sa takto:

	kto?	čo?
1. pád	kto	čto
4. pád	kogo
2. pád		čego
3. pád	komu	čemu
7. pád	kym	čim
6. pád	kom	čem

Opytovacie determinanty sú koj (skloňuje sa ako moj) „ktorý“ (namiesto toho možno použiť aj ktory), privlastňovacie zámeno čij „čí“ (pozri vyššie) a prídavné meno kaky „ aký druh“.

Neurčité zámená

Ide o veľkú skupinu zámen a determinantov, z ktorých väčšina je odvodená pravidelne od opytovacích zámen. Existuje niekoľko kategórií:

Vzťahujúce sa na všetky položky (univerzálne) (vs-): vsi alebo vsekto „všetci, všetci“, vse alebo vsečto „všetko“; ves (f. vsa, č. vse „celý, celý; všetko“); cěly „celý, celý“; vsaky „každý, každý“; vsekaky „každý druh, všetky druhy“; vsečij „všetkých“.

S odkazom na žiadne položky (záporné) (ni-): nikto „nikto, nikto“, ničto „nič“, nikoj, nijedin a nikaky „ani jeden, nikto“, ničij „nikto nie je “.

Odkazuje na jednu nešpecifikovanú položku (ně-): někto „niekto, niekto“, něčto „niečo“, někoj „nejaký“, někaky „nejaký druh“, něčij „niekoho, niekoho “.

S odkazom na niekoľko nešpecifikovaných položiek (poně–): poněkoj „niekoľko“, poněkaky „niekoľko druhov“.

S odkazom na veľkú skupinu položiek: mnogy „veľa, veľa, veľa“.

Odkazujúc na ktoréhokoľvek člena skupiny (-koli, -nebud, libo-): ktokoli, libokto, kto-nebud „ktokoľvek, ktokoľvek“, čtokoli, libočto, čto-nebud „čokoľvek“; kojkoli, libokoj, koj-nebud „akýkoľvek“, kakykoli, libokaky, kaky-nebud „akýkoľvek druh“; čijkoli, libočij, čij-nebud „kohokoľvek, kohokoľvek“. Na označenie ľahostajnosti možno použiť príslovku bylo: bylo kto „bez ohľadu na to, kto, len ktokoľvek“, bylo čto „bez ohľadu na to“, atď.

S odkazom na inú položku skupiny (in-): inokto „niekto iný“, inočto „niečo iné“, iny „iný“, inočij „niekoho iného“.

Vsekto, nikto, něčto, čtokoli atď. sa skloňujú ako kto a čto. Podobne nikoj, něčij atď. sa skloňujú ako koj a čij (a teda ako moj). Ves sa skloňuje takto:

Singular

	m.r. (životné)	m.r. (neživotné)	s.r.	ž.r.
1. pád	ves		vse	vsa
4. pád	vsego	ves		vsu
2. pád	vsego			vsej
3. pád	vsemu			vsej
7. pád	vsim			vseju
6. pád	vsem			vsej

Plural

	m.r. (životné)	m.r. (neživotné)	s.r.	ž.r.
1. pád	vsi	vse
4. pád	vsih
2. pád	vsih
3. pád	vsim
7. pád	vsimi
6. pád	vsih

Zámenné príslovky

Jedným z najlepších Zamenhofových vynálezov bola jeho tabuľka korelatív, skupina vzájomne súvisiacich zámen, prídavných mien a prísloviek. Slová sa tam zachovali čo najpravidelnejšie, ale nie na úkor rozoznateľnosti pre ľudí, ktorí hovoria slovanskými jazykmi. Niekoľko prakticky nemožných slov bolo vynechaných a niekoľko ďalších pravidelných tvarov bolo nahradených tvarmi, ktoré sú bežné v prirodzených jazykoch. Nepravidelné tvary (t. j. nevyzerajú tak, ako by mali podľa tabuľky) sú zobrazené kurzívou.

	otázka k-	tu s-	tam t-	tam ďaleko on-	niektoré něk-	niekoľko poněk-	akýkoľvek k-nebud, k-koli		žiadny nik-	každý vs-	iný in-
ktorý?	koj	sej, tutoj	toj, tamtoj	onoj	někoj	poněkoj	koj-nebud	kojkoli	nikoj, nijedin	vsaky	iny
kto?	kto				někto	—	kto-nebud	ktokoli	nikto	vsekto, vsi	inokto
čo?	čto	se	to	ono	něčto	poněčto	čto-nebud	čtokoli	ničto	vsečto, vse	inočto
koľko?	koliko	seliko	toliko	onoliko	několiko	—	koliko-nebud	kolikokoli			—
čí?	čij	—			něčij	—	čij-nebud	čijkoli	ničij	vsečij	inočij
aký?	kaky	saky	taky	onaky	někaky	poněkaky	kaky-nebud	kakykoli	nikaky	vsaky	inaky
ako?	kako	sako	tako	onako	někako	poněkako	kako-nebud	kakokoli	nikako	vsako	inako
kde?	kde	sde, tu	tude, tam	onde	někde	poněkde	kde-nebud	kdekoli	nikde	vesde	inde
kam?	kamo	samo	tamo	onamo	někamo	—	kamo-nebud	kamokoli	nikamo	vsamo	inamo
kedy?	kogda	segda, sejčas	togda	onogda	někogda	poněkogda	kogda-nebud	kogdakoli	nikogda	vsegda	inogda
kam?	kudy	sudy	tudy	onudy	někudy	—	kudy-nebud	kudykoli	nikudy	vsudy	inudy
odkiaľ?	odkudy	odsudy	odtudy	odonudy	odněkudy	—	odkudy-nebud	odkudykoli	odnikudy	odvsudy	odinudy
prečo (účel)?	čemu	—	tomu	—	něčemu	—	čemu-nebud	čemukoli	ničemu	—	—
prečo (dôvod)?	začto	—	zato	—	zaněčto	—	začto-nebud	začtokoli	zaničto	—	—

Poznámky:

• Vo všetkých prípadoch, keď sa objaví koj, ktory možno použiť zameniteľne.
• Vo všetkých prípadoch, keď sa objaví -gda, -gdy možno použiť zameniteľne.

Právne informácie

This article has been republished with the permission of its original author, Jan van Steenbergen.