Prídavné mená
Skloňovanie
Prídavné mená sa zhodujú s podstatným menom, ktoré modifikujú v rode, páde a čísle. Skloňovanie je vždy pravidelné. Treba však pamätať na tri veci:
- Prídavné mená sú výrazne ovplyvnené pravidlami o/e a y/i, čo znamená, že sa rozlišuje medzi tvrdými kmeňmi a mäkkými kmeňmi: ak kmeň končí na
š,ž,čaleboj, potom sa z každých-o-stane-e-a z každých-y-sa stane-i-. - Rovnako ako v prípade podstatných mien, akuzatív má rovnaký tvar ako genitív, keď príslušné podstatné meno je mužského rodu a živého, v jednotnom aj množnom čísle.
- Okrem prídavných mien k mužskému rodu, živým podstatným menám sú nominát a akuzatív množného čísla rovnaké pre všetky rody.
Základné koncovky
Základné koncovky (platí nielen pre prídavné mená, ale aj pre privlastňovacie zámená, ukazovacie zámená a podobne) sú:
- Singular
- Plural
| m.r. (životné) | m.r. (neživotné) | s.r. | ž.r. | |
|---|---|---|---|---|
| 1. pád | -y (-i) | -o (-e) | -a | |
| 4. pád | -ogo (-ego) | -y (-i) | -u | |
| 2. pád | -ogo (-ego) | -oj (-ej) | ||
| 3. pád | -omu (-emu) | -oj (-ej) | ||
| 7. pád | -ym (-im) | -oju (-eju) | ||
| 6. pád | -om (-em) | -oj (-ej) | ||
| m.r. (životné) | m.r. (neživotné) | s.r. | ž.r. | |
|---|---|---|---|---|
| 1. pád | -i | -e | ||
| 4. pád | -yh (-ih) | |||
| 2. pád | -yh (-ih) | |||
| 3. pád | -ym (-im) | |||
| 7. pád | -ymi (-imi) | |||
| 6. pád | -yh (-ih) | |||
Tvrdé prídavné mená
Príklad skloňovania tvrdých prídavných mien: dobry „dobrý“:
- Singular
- Plural
| m.r. (životné) | m.r. (neživotné) | s.r. | ž.r. | |
|---|---|---|---|---|
| 1. pád | dobry | dobro | dobra | |
| 4. pád | dobrogo | dobry | dobru | |
| 2. pád | dobrogo | dobroj | ||
| 3. pád | dobromu | dobroj | ||
| 7. pád | dobrym | dobroju | ||
| 6. pád | dobrom | dobroj | ||
| m.r. (životné) | m.r. (neživotné) | s.r. | ž.r. | |
|---|---|---|---|---|
| 1. pád | dobri | dobre | ||
| 4. pád | dobryh | |||
| 2. pád | dobryh | |||
| 3. pád | dobrym | |||
| 7. pád | dobrymi | |||
| 6. pád | dobryh | |||
Mäkké prídavné mená
Príklad skloňovania mäkkých prídavných mien: svěži „čerstvé“:
- Singular
- Plural
| m.r. (životné) | m.r. (neživotné) | s.r. | ž.r. | |
|---|---|---|---|---|
| 1. pád | svěži | svěže | svěža | |
| 4. pád | svěžego | svěži | svěžu | |
| 2. pád | svěžego | svěžej | ||
| 3. pád | svěžemu | svěžej | ||
| 7. pád | svěžim | svěžeju | ||
| 6. pád | svěžem | svěžej | ||
| m.r. (životné) | m.r. (neživotné) | s.r. | ž.r. | |
|---|---|---|---|---|
| 1. pád | svěži | svěže | ||
| 4. pád | svěžih | |||
| 2. pád | svěžih | |||
| 3. pád | svěžim | |||
| 7. pád | svěžimi | |||
| 6. pád | svěžih | |||
Krátka forma
Malý počet prídavných mien existuje v takzvanej krátkej forme, čo je pozostatok neurčitého skloňovania prídavných mien v bežnej slovanskej reči. Tento krátky tvar sa od bežných prídavných mien líši len v nominatíve mužského rodu jednotného čísla vynechaním koncovky -y/-i. Najbežnejšími príkladmi sú privlastňovacie prídavné mená -ov a -in, resp. vyjadrujúce vlastníctvo mužským a ženským rodom: Petrov dom „Petrov dom“, materin stol „materský stôl“. Všetky ostatné formy sú bežné: Petrova kniga „Petrova kniha“, na materinom stolu „na matkinom stole“.
Tieto privlastňovacie prídavné mená sa používajú iba vtedy, keď je vlastníkom jedno slovo. V ostatných prípadoch sa používa genitív: bratova kniga „bratova kniha“, ale: kniga mojego brata „kniha môjho brata“; Puškinova poezija „Puškinova poézia“, ale: poezija Aleksandra Puškina „Poézia Alexandra Puškina“.
Skrátený tvar možno použiť aj vtedy, keď prídavné meno tvorí predikát vety: Petr jest ščestliv „Peter je šťastný“, dom jest velik „dom je veľký“ atď. Nie je to však povinné a vo väčšine prípadov ľudia jednoducho napíše: Petr jest ščestlivy a dom jest veliky.
Príslovky
Príslovky možno odvodiť od prídavných mien pomocou koncovky -o (-e po mäkkej spoluhláske). Inými slovami, sú totožné s stredným jednotným číslom: dobro „dobre“, svěže „čerstvo“.
Stupne porovnania
Komparatívy a superlatívy možno zostaviť dvoma spôsobmi: jednoduchou (analytickou) formou a zložitejšou (syntetickou) formou.
Analytické porovnávacie
Tento spôsob vytvárania porovnávania je najjednoduchší na použitie. Stačí, ak základný tvar (klad) prídavného mena alebo príslovky predchádza vyše alebo bolje „viac“: vyše prosty „jednoduchšie = jednoduchšie“. Toto riešenie možno použiť pre všetky prídavné mená a príslovky, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa s ním stretneme v prípade veľmi dlhých slov, cudzích slov a príčastí: vyše/bolje sintetičny „syntetickejšie“, vyše/bolje smrdeči „viac smradľavé“.
Syntetické porovnávacie
Základná porovnávacia koncovka pre prídavné mená -ějši (-ejši po mäkkej spoluhláske), ktorá nahrádza koncovku -y/-i: bogaty → bogatějši, slaby → slabějši, blagy → blažejši, svěži → svěžejši.
Z týchto koncoviek možno jednoducho urobiť príslovky nahradením prvku -ši za -e (pričom sa namiesto príslovkovej koncovky -o/-e použije koncovka -ěje/-eje): novo → nověje, čisto → čistěje, tiho → tišeje, svěže → svěžeje.
Výnimkou sú prídavné mená na -ky, -eky, -oky, , ktoré majú namiesto toho -ši: kratky → kratši, tenky → tenši, daleky → dalši, vysoky → vysši.
Komparatívy týchto prídavných mien možno adverbializovať pridaním koncovky -je ku koreňu, čo spôsobí iotáciu predchádzajúcej spoluhlásky (súhlások): daleko → dalje, široko → širje, vysoky → vyše, blizko → bliže, rědko → rědže.
Nepravidelné prirovnania
Sedem prídavných mien má nepravidelný komparatív:
- dobry „dobré“ → lěpši (prís. lěpje) alebo lučši (prís. lučše) „lepšie“
- zly „zlé“ → gorši (prís. gorje) „horšie“
- veliky „veľký, veľký“ → večši (prís. veče) alebo bolši (prís. bolje) „väčší, väčší“
- maly „malý, malý“ → menši (prís. menje) „menší, menej“
- blagy „príjemné, radostné“ → unši (prís. unje) „príjemnejšie/radostnejšie“
- legky „ľahké, ľahké“ → legši (prís. legše) „ľahšie, ľahšie“
- mekky „mäkký“ → mekši (prís. mekše) „mäkší“
Nie je nemožné používať pravidelné tvary týchto prídavných mien (napríklad dobrějši alebo zlějši), ale bežnému Slovanovi to bude pripadať detinské alebo umelé.
Superlatív
Superlatív vzniká pridaním predpony naj- ku komparatívu: najnovějši (príd.), najnověje (prís.). Toto funguje aj pre analytický komparatív: najvyše sintetičny alebo najbolje sintetičny.
Na zjednodušenie možno namiesto toho pridať ku kladnému znaku aj túto koncovku (takto sa superlatívy robia v bulharčine a macedónčine): najnovy (príd.), najnovo (prís.).
Ďalšie formuláre
Príslovky menje a najmenje možno použiť na vyjadrenie opačného významu vyše/bolje a najvyše/najbolje, , čo znamená „menej“ a „najmenej“.
Predpona prě- pripojená k pozitívu môže slúžiť aj ako druh superlatívu, ktorý vyjadruje extrémny alebo nadmerný stupeň („veľmi“, „príliš“).
Predpona ne- vytvára zápor: neprijetny „nie príjemné, nepríjemné“.
Príklad
- prosty „jednoduchý“ (prídavné meno, kladný)
- prosto „jednoducho“ (príslovka, klad)
- prostějši „jednoduchšie“ alebo vyše prosty alebo bolje prosty „jednoduchšie, jednoduchšie“
- prostěje „jednoduchšie“ alebo vyše prosto alebo bolje prosto „jednoduchšie, jednoduchšie“
- najprostějši alebo najprosty alebo najvyše prosty alebo najbolje prosty „najjednoduchšie“
- najprostěje alebo najprosto alebo najvyše prosto alebo najbolje prosto „najjednoduchšie, najjednoduchšie“
- menje prosty „menej jednoduché“
- menje prosto „menej jednoducho“
- najmenje prosty „najmenej jednoduché“
- najmenje prosto „najmenej jednoducho“
- neprosty „nie je to jednoduché“
- prěprosty „príliš jednoduché, príliš jednoduché, veľmi jednoduché“