Číslice
Kardinálne čísla
Je toho málo, čo by sa dalo povedať, aby predstavilo kardinálne čísla, takže prejdime k formulárom:
Čísla 0-10 sú:
0. nula, 1. jedin (jedna, jedno), 2. dva (dvě), 3. tri, 4. četyri, 5. pet, 6. šest, 7. sedm, 8. osm, 9. devet, 10. deset.
-teens (11-19) sa tvoria pridaním -nadset (vyslovuje sa -nacet) k číslam 1-9:
11. jedinnadset, 12. dvanadset, 13. trinadset, 14. četyrinadset, 15. petnadset, 16. šestnadset, 17. sedmnadset, 18. osmnadset, 19. @@ 27.
„-Tie“ (20-90) sa tvoria pridaním -deset k číslam 2-9:
20. dvadeset, 30. trideset, 40. četyrideset, 50. petdeset, 60. šestdeset, 70. sedmdeset, 80. osmdeset, 90. devetdeset.
Stovky (100-900) sa tvoria pridaním -sto k číslam 2-9:
100. sto, 200. dvasto, 300. tristo, 400. četyristo, 500. petsto, 600. šeststo, 700. sedmsto, 800. osmsto, 900. @@ 46
Alternatívne môžu byť stovky tvorené aj skloňovaním slova sto, výsledkom čoho je nasledujúca množina:
100. sto, 200. dvěstě, 300. trista, 400. četyrista, 500. petsot, 600. šestsot, 700. sedmsot, 800. osmsot, 900. @@ 56.
Slová pre „tisíc“, „milión“ a „miliarda“ sú: tyseč (1000), milion (106) a miliard (109). Rovnako ako v prípade stoviek, tieto slová sa môžu, ale nemusia skloňovať ako podstatné mená. Aj keď to nie je v slovanských jazykoch zvykom, v prípadoch ako pet-tyseć „5000“ môže byť kvôli prehľadnosti pridaný spojovník.
Ich kombinácie sa vždy vytvárajú od vysokej po nízku: tisíce – stovky – desiatky – jednotky. Medzi desiatky a jednotky možno vložiť slovo i „a“. Napríklad: tri-tyseč četyristo petdeset (i) šest „3,456“.
Pretože primárnym účelom medzislovančiny je maximálne porozumenie slovanským jazykom, zaslúži si odporúčanie písať číslice namiesto číselných slov.
Pre priemerného západniara by dávalo najväčší zmysel, keby za slovom jedin nasledovalo podstatné meno v jednotnom čísle a po všetkých zvyšných čísliciach podstatné meno v množnom čísle: jedin dom, dva domy, pet domy, dvadeset domy, milion domy. V slovanských jazykoch to však funguje inak. Po všetkých číslach vyšších ako 4 nasleduje genitív množného čísla: pet domov (doslova „päť domov“). V prípade čísel 2-4 väčšina jazykov používa vo väčšine prípadov nominatív množného čísla, ale niektoré jazyky, najmä srbochorvátčina a ruština, uprednostňujú genitív jednotného čísla. Z dôvodu prehľadnosti sa však odporúča používať nominatív jednotného čísla po 1, nominatív množného čísla po 2-4 a genitív množného čísla po 5 a viac: jedin dom, dva domy, četyri domy, pet domov.
Skloňovanie základných čísel
Najjednoduchším riešením na skloňovanie základných čísel je jednoducho ich vôbec neodmietať. Dom s tri etažami „Dom s tromi poschodiami“ je úplne pochopiteľné, aj keď rodeným hovorcom to môže znieť trochu zvláštne. Lepší efekt však možno dosiahnuť použitím nasledujúcich vzorov skloňovania:
1
Okrem nominatívu mužského rodu jednotného čísla sa slovo jedin „jeden“ skloňuje ako prídavné meno *jedny: m. jedin, jednogo, f. jedna, jednoj, č. jedno atď. V niektorých prípadoch sa môže použiť aj v množnom čísle: Jedni ljudi prědpočitajut lěto, drugi zimu „Niektorí ľudia preferujú leto, iní zimu“. To je aj prípad pluralia tantum: jedne dveri „jedno dvere“.
2-4
Tieto čísla sú klesané trochu neznámym spôsobom, pretože ich vzory ukazujú pozostatky starovekého duálu. Len dva „dva“ má rodové rozlíšenie, aj keď len v nominatíve/akuzatíve.
| 2 | 3 | 4 | ||
|---|---|---|---|---|
| masculine | feminine | |||
| 1. pád | dva | dvě | tri | četyri |
| 4. pád | ||||
| 2. pád | dvoh | trěh | četyrěh | |
| 3. pád | dvom | trěm | četyrěm | |
| 7. pád | dvoma | trěmi | četyrěmi | |
| 6. pád | dvoh | trěh | četyrěh | |
Stredné číslo "2" je dva v ruštine, bieloruštine, ukrajinčine, poľštine, kešubčine a srbochorvátčine, dvě v staroslovienčine, češtine, slovenčine, hornom a dolnosrbskom jazyku, slovinčine, macedónčine, bulharčine a rusínčine. V medzislovančine sú obe možnosti rovnako platné.
Tiež odmietnuté ako dva sú slová oba a obydva „obaja“, „dve z“.
5-99
Čísla pet a vyššie sa skloňujú ako podstatné mená vzoru kost. Subjekt zostáva vždy v genitíve množného čísla. Príklady:
| 5 | 12 | 30 | |
|---|---|---|---|
| 1. pád | pet | dvanadset | trideset |
| 4. pád | |||
| 2. pád | peti | dvanadseti | trideseti |
| 3. pád | peti | dvanadseti | trideseti |
| 7. pád | petju | dvanadsetju | tridesetju |
| 6. pád | peti | dvanadseti | trideseti |
0, 100, 1 000, 106, 109
Zostávajúce čísla sú tiež odmietnuté ako podstatné mená: nula „nula“ ako podstatné meno ženského rodu (napríklad žena), sto „sto“ ako stredné podstatné meno (ako slovo), tyseč „tisíc“ ako podstatné meno mužského alebo ženského rodu (gen. tyseča alebo tyseči), milion „milión“ a miliard „miliarda“ (alebo „miliarda“) ako podstatné mená mužského rodu.
Neurčité čísla
Okrem kvantitatívnych čísel uvedených vyššie existuje aj kategória takzvaných neurčitých kardinálnych čísel, ktorá pozostáva zo slov ako mnogo „veľa, veľa“, malo „málo, málo“, velje „veľa“ , veče „viac“, menje „menej“, koliko „koľko“, několiko „niekoľko, trochu“, toliko „toto/toľko“, para „niekoľko“ .
Radové čísla
Radové čísla, zhruba povedané, označujú miesto položky v rade. Z hľadiska gramatiky sú tieto slová prídavné mená a rovnako ako bežné prídavné mená sa zhodujú s podstatným menom, ktoré modifikujú v rode, páde a čísle. Všetky radové číslovky sa skloňujú ako prídavné mená s tvrdým kmeňom (napríklad dobry), okrem trětji, ktoré nasleduje po mäkkom skloňovaní (ako svěži).
Radové číslovky 1-4 sú: prvy „prvý“, drugy alebo vtory „druhý“, trětji „tretí“ a četvrty „štvrtý“.
Zostávajúce ordinály až do 99 sa tvoria pridaním koncovky -y ku kardinálnym číslam:
pety „5.“, šesty „6.“, sedmy „7.“, osmy „8.“, devety „9.“, desety „10.“; jedinnadsety „11.“, dvadesety „20.“ atď.
Slovo pre „100.“ je sotny alebo stoty, slovo pre „1000.“ je tysečny.
Keď vyššie číslo tvorí reťazec, upraví sa len posledný člen na poradové číslo: v tyseč devetsot osmdeset četvrtom godu „v roku 1984“.
Zlomky
Väčšina slovanských jazykov používa pre zlomky poradové číslovky: dvě trětje „dve tretiny, 2/3“. Z dôvodov jasnosti by si však zaslúžilo odporúčanie použiť namiesto toho nasledujúce, všeobecne zrozumiteľné formuláre:
Slovo „polovica“ je pol (polovina, polovica). Môže sa použiť aj ako predpona: pol-mrtvy „polomŕtvy“.
Všetky ostatné tvary sú vytvorené nahradením koncovky -y radových čísel na -ina: tretjina „1/3“, četvrtina „1/4“, petina „1/5“, šestina „1/6“, sedmina „1/7“, osmina „1/8“, devetina „1/9“, desetina „1/10“. Toto funguje aj pre vyššie čísla: šestnadsetina „1/16“, sotina alebo stotina „1/100“.
Skloňujú sa ako podstatné mená ženského rodu. „7/38“ je teda reprezentované ako sedm trideseti-osmin (pomlčka je určená na zvýšenie jasnosti).
Hromadné čísla
Kardinálne a radové číslovky sú zďaleka najvýznamnejšie. Slovanské jazyky však majú aj iné kategórie. Väčšina z nich sa v súčasnosti používa zriedkavo alebo len za určitých okolností, ale aj tak by sa mali z dôvodu úplnosti spomenúť.
Súhrnné čísla označujú členov uzavretej skupiny a možno ich preložiť ako „skupina“, „-niektorí“. Formuláre sú:
dvoje „dva, pár“, troje „trojica, skupina troch“, četvero, petero, šestero, sedmero, osmero, devetero, desetero. Do tejto skupiny patrí aj oboje „obaja“.
Môže sa použiť namiesto kardinálneho čísla v nasledujúcich prípadoch:
- keď skupinu tvoria muži aj ženy: dva studenti „dvaja študenti (m.)“, dvě studentky „dvaja študenti (ž.)“, dvoje studentov „dvaja študenti (m. + ž.)“
- s rodovo neutrálnymi slovami ako
ljudiaděti: osmero ljudij „osem ľudí“,četvero dětij„štyri deti“ - strednými slovami označujúcimi mláďatá (napr.
-e, pl.-eta):troje telet„tri teľatá“ - pre predmety, ktoré sa prirodzene vyskytujú v pároch, napríklad: dvoje rųkavic „dve rukavice“
- so slovami, ktoré existujú iba v množnom čísle (pluralia tantum): dvoje dverij „dvoje dvere“.
Ako vidno z týchto príkladov, podstatné meno za hromadnou číslovkou je vždy v genitíve množného čísla, a ak je toto podstatné meno predmetom vety, zodpovedajúce sloveso je v 3. osobe jednotného čísla (stredné číslo).
Súhrnné čísla možno použiť aj bez podstatného mena, v prípadoch ako: my oboje „obaja (m. + f.)“, zabava v troje „večierok pre troch“.
Násobné čísla
Kmene hromadných čísloviek možno použiť aj ako základ pre multiplikatívne (alebo agregačné) prídavné mená: dvojny „dvojitý, dvojnásobný“, trojny „trojkový, trojitý, trojnásobný“, četverny „štvornásobný, štvornásobný“. Menej časté, ale nie nemožné, sú vyššie čísla: peterny „päťka“, šesterny „šesťdesiatka“, atď. Do tej istej rodiny patrí aj jediny „iba slobodný“.
S predponou po- možno tieto prídavné mená zmeniť aj na slovesá: podvojiti „zdvojnásobiť“, potrojiti „ztrojnásobiť“, početveriti „vynásobiť štyrmi“. Opak možno dosiahnuť predponou raz-: razdvojiti „rozdeliť na dve časti“, raztrojiti „rozdeliť na tri časti“.
Ďalším typom multiplikačných čísloviek sú príslovky, ktoré sa tvoria pridaním prípony -kratno ku kardinálnemu číslu: jednokratno „raz, jedenkrát“, dvakratno „dvakrát, dvakrát“, trikratno „trikrát, trikrát“ , atď. Túto príponu možno použiť aj pre neurčité čísla: mnogokratno „mnohokrát“, několikokratno „niekoľkokrát“.
Diferenciálne čísla
Ďalšou skupinou prídavných mien založených na číslach sú diferenciálne (kvalitatívne, generické) čísla. Vzťahujú sa na kvalitatívnu diferenciáciu predmetných položiek a možno ich preložiť ako „rôzne typy“. Stará forma (založená opäť na súhrnných číslach) je dvoj, troj (skloňuje sa ako privlastňovacie zámeno moj).
Bežnejšia a menej mätúca má však koncovku -aky: dvojaky, trojaky, četveraky, peteraky, atď.: dvojake knigy „dva druhy kníh“. Toto funguje aj pre neurčité čísla: kolikoraky „koľko druhov“.
Pri adverbializácii sa význam stáva niečím ako „na X spôsobov“: trojako „na tri spôsoby“.
Opodstatnené čísla
Niekedy sa čísla používajú ako podstatné mená, napríklad keď odkazujeme na kresbu alebo sochu čísla, autobus, rozhlasový alebo televízny kanál, známku v škole, bankovku alebo hraciu kartu. Dá sa to jednoducho preložiť ako „trojka“, „päťka“ atď. V prípade číslic 2-4 sa to robí pridaním koncovky -ka ku kmeňu súhrnnej číslovky, v ostatných prípadoch k kmeňu číslovky. kardinálne číslo: jedinka, dvojka, trojka, četverka, petka, šestka, atď.
Alternatívne je možné použiť aj koncovku -ica, ale to nefunguje vo všetkých prípadoch: jedinica, petica, šestica, sedmica atď.
Narodenie dvojčiat
Trochu zvláštny prípad predstavuje počet detí od narodenia: dvojčatá, trojčatá, štvorčatá, päťčatá atď. Slovanské jazyky majú rôzne spôsoby vyjadrenia:
- východoslovanské:
-ne(pl.-neta) –dvojne,trojne,četverne,peterne(1 z 2, 3, 4, 5) - česko-slovenský:
-če(pl.-četa) -dvojče,trojče,četverče,peterče - poľština:
-ak-dvojak,trojak,četverak,peterak - slovenčina:
-ček–dvojček,trojček,četverček,peterček - južnoslovanské:
-ka-dvojka,trojka,četverka,peterka