Úroveň 2

Automatický preklad

Tento článok bol automaticky preložený a môže obsahovať chyby. Zabezpečenie prekladu do viac ako desiatich jazykov je náročná úloha a tešíme sa na vašu pomoc. Ak nám chcete pomôcť zlepšiť kvalitu našich prekladov, kontaktujte nás na Discord. Prípadne môžete navrhnúť opravy priamo cez GitHub.

V Úrovni 1 ste sa naučili množstvo foriem, ktoré môžete použiť na to, aby ste sa stali zrozumiteľnými pre Slovanov na úplne základnej úrovni. Tento jazyk je však veľmi primitívny a vôbec nezodpovedá bohatstvu slovanských jazykov. Takže, ak ste na túto výzvu, tu je niekoľko ďalších nástrojov, ktoré môžete použiť na to, aby Slovianto vyzeralo a znelo oveľa prirodzenejšie.

Úroveň 2 sa líši od Úrovne 1 dvoma spôsobmi:

1. Dozviete sa o rode v slovanskom jazyku a ako ho používať v Slovianto,
2. Naučíte sa spájať slovesá.

Rod

Väčšina európskych jazykov má gramatický rod – angličtina je jednou z mála výnimiek. Nie je viac než logické, že slová označujúce mužské osoby sú vždy mužského rodu a slová označujúce ženy sú vždy ženského rodu. Myšlienka gramatického rodu je však taká, že každé podstatné meno má rod, aj keď medzi týmto rodom a významom slova neexistuje žiadna logická súvislosť. Vo francúzštine je napríklad le vin „víno“ mužského rodu a la bière „pivo“ je ženského rodu. V nemčine je der Wein „víno“ tiež mužského rodu, ale das Bier „pivo“ je stredného rodu. Rod podstatného mena ovplyvňuje nielen člen, ale aj prídavné mená, privlastňovacie zámená a ďalšie slová, ktoré toto podstatné meno modifikujú. Francúzština má un bon vin froid „jedno dobré studené víno“, ale une bonne bière froide „jedno dobré studené pivo“.

Všetky slovanské jazyky majú tri rody: mužský, ženský a stredný. Na prvej úrovni Slovianto pohlavie nehrá rolu, pretože nie je podstatné pre komunikáciu na tej najzákladnejšej úrovni. Malé deti často robia chyby s pohlavím, ale stále sa dajú pochopiť. Čo nič nemení na fakte, že dobry žena „dobrá žena“ znie neohrabane, pretože žena je ženského rodu a koncovka -y je mužského rodu. Môžete urobiť svoj Slovianto vzhľad a zvuk oveľa prirodzenejšie, ak vezmete do úvahy aj pohlavie. Stanovenie rodu podstatného mena nie je vôbec ťažké, pretože takmer vo všetkých prípadoch stačí pohľad na slovo poznať jeho rod, čo znamená, že nie je potrebné učiť sa pohlavie samostatne.

Podstatné mená

Ak chcete zistiť, či je slovo mužského, ženského alebo stredného rodu, stačí sa pozrieť na koncovku:

• Mužské slová vždy končia na spoluhlásku:

  • muž „muž“
  • syn „syn“
  • dom „dom“

• Slová na -a sú ženského rodu:

  • žena „žena, manželka“
  • duša „duša“
  • voda „voda“

• Slová na -o a -e sú stredné:

  • slovo „slovo“
  • děte „dieťa“
  • morje „more“

• Existuje aj skupina slov ženského rodu zakončených na spoluhlásku. Spravidla si pamätajte, že väčšina z nich sú slová končiace na -ost:

  • kost „kosť“
  • velikost „veľkosť“

Existuje niekoľko výnimiek, ale v tejto chvíli sa ich nemusíte obávať.

Na prvej úrovni ste sa naučili, že koncovka v množnom čísle je -i. To funguje dobre pre podstatné mená mužského a ženského rodu, avšak v prípade podstatných mien stredného rodu je lepšie použiť namiesto toho -a:

• slovo → slova „slová“
• děte → děta „deti“
• morje → morja „more“

Prídavné mená

Nielen podstatné mená majú rod, to isté platí aj pre prídavné mená a podobné modifikátory. Rovnako ako vo francúzštine a nemčine, aj slovanské jazyky majú rodovú dohodu. To znamená, že keď je podstatné meno mužského rodu sprevádzané prídavným menom, toto prídavné meno nadobudne tvar mužského rodu, podstatné meno ženského rodu má ženský tvar prídavného mena atď. Dobry žena pôsobí trochu detinsky a nemotorne, pretože kombinuje podstatné meno ženského rodu s prídavné meno mužského rodu. Zapamätajte si teda nasledujúce veci:

• Koniec mužského rodu je -y alebo -i. Toto je forma uvedená v slovníku:

  dobry muž „dobrý človek“

• ženský koniec je -a:

  dobra žena „dobrá žena“

• Neutrálny koniec je -e:

  dobre děte „dobré dieťa“

• Pre všetky pohlavia je koncovka množného čísla -e:

  • dobre muži „dobrých mužov“
  • dobre ženi „dobrá žena“
  • dobre děta „dobré deti“

To isté, čo platí pre prídavné mená, platí aj pre privlastňovacie, ukazovacie, vzťažné, neurčité zámená, ako aj pre čísla.

• privlastňovacie zámená moj „môj“, tvoj „váš, tvoj“, naš „náš“, vaš „váš (m.č.)“, svoj „vlastný“ a čij „čího“ majú rovnaké koncovky ako prídavné mená (okrem mužského rodu): moj (m.r.), moja (ž.r.), moje (s.r.), moje (m.č. ). To isté platí pre opytovacie zámeno koj „ktorý“:

  • moj muž „môj manžel“
  • tvoja žena „vaša žena“
  • naše děte „naše dieťa“
  • koje prijatelji „ktorí priatelia“

• Privlastňovacie zámená tretej osoby (jego „jeho, jeho“, jej „jej“, jih „ich“) sa nemenia (je to preto, že tieto slová nie sú striktne privlastňovacími zámenami, ale doslova niečo znamenajú ako „jeho“ atď.):

  • jego žena „jeho manželka“
  • jih prijatelji „ich priatelia“

• Ukazovacie zámeno toj má tvary ta (ž.r.), to (s.r.) a te (m.č.), namiesto *toja, *@@ 83... (to isté platí, samozrejme, pre tutoj a tamtoj):

  • toj muž „tento muž“
  • @87 „tá žena“
  • to děte „toto dieťa“
  • te prijatelji „títo priatelia“

• Vzťažné zámeno ktory sa správa ako prídavné meno:

  • žena, ktora čita „žena, ktorá číta“
  • děte, ktore ja viděl „dieťa, ktoré som videl“

• Číslo jedin „jedna“ má tvar jedna (ž.r.) a jedno (s.r.):

  • jedin muž „jeden muž“
  • jedna žena „jedna žena“
  • jedno děte „toto dieťa“

Slovesá

Prítomný čas

infinitive	děla-ti	prosi-ti	nes-ti
ja	děla-m	prosi-m	nes-e-m
ty	děla-š	prosi-š	nes-e-š
on/ona/ono	děla	prosi	nes-e
my	děla-mo	prosi-mo	nes-e-mo
vy	děla-te	prosi-te	nes-e-te
oni	děla-j-ut	prosi-j-ut	nes-ut

V Slovianto úrovni 1 ste sa naučili, že prítomný čas sa tvorí pridaním koncovky -(e)t ku kmeňu: ja děla-t "robím", vy prosi-t "prosíte", oni nes-et "nesú". Slovanskému uchu to však znie neprirodzene, pretože všetky slovanské jazyky skloňujú svoje slovesá pre osobu a číslo. Aby ste urobili lepší dojem, dá sa veľa získať tým, že sa naučíte aj niektoré z týchto osobných zakončení.

Takže je čas zabudnúť na koniec -t! Namiesto toho si zapamätajte tieto koncovky: -m, -š, -Ø (bez konca) v prvej, druhej a tretej osobe jednotného čísla a -mo, -te, -ut v prvej, druhej a tretej osobe množného čísla. Keď kmeň končí na samohlásku, vložte -j- pred koncovku -ut. Keď kmeň končí na spoluhlásku, vložte pred zvyšné koncovky -e-. Niekoľko príkladov nájdete v tabuľke vpravo.

Koncovku -š a osobné zámeno ty používajte len pre rodinu, priateľov, deti atď. V ostatných prípadoch oslovujte ľudí v druhej osobe množného čísla (vy, -te).

Minulý čas

infinitive	děla-ti	prosi-ti	nes-ti
ja (m.), ty (m.), on	děla-l	prosi-l	nes-l
ja (f.), ty (f.), ona	děla-la	prosi-la	nes-la
ono, to	děla-lo	prosi-lo	nes-lo
my, vy, oni	děla-li	prosi-li	nes-li

V minulom čase nie sú slovesá spojené s osobou. Sú však konjugované pre pohlavie. Môže sa to zdať zvláštne, ale vysvetlenie je celkom jednoduché: tvar dělal je v skutočnosti príčastie, čo znamená niečo ako „urobil“, a preto súhlasí s predmetom v rode a čísle, ale nie osobne. Formuláre sú uvedené v tabuľke vpravo.

Budúci čas

Budúci čas vzniká spojením budúceho času slovesa byti „byť“ s infinitívom. Tvary sú rovnaké, ako keby bolo sloveso *bud-ti konjugované v prítomnom čase: ja budem dělati, ty budeš dělati, on bude dělati, atď.

Podmienené

Podmieňovací spôsob vzniká pridaním častice by k minulému času, a preto podlieha rodovej dohode: ja by dělal „ja (m.r.) by som urobil/urobil“, ty by dělala „ty (ž.r.) by urobili/urobili“, my by dělali „urobili by sme/urobili“.

Nevyhnutné

infinitive	děla-ti	prosi-ti	nes-ti
2nd sg. ("Do!")	děla-j	prosi-j	nes-i
2nd pl ("Do!")	děla-jte	prosi-jte	nes-ite
1st ("Let's do!")	děla-jmo	prosi-jmo	nes-imo

Okrem rozkazovacieho spôsobu, ktorý ste sa už naučili (2. osoba množného čísla), existujú aj tvary rozkazovacieho spôsobu pre 2. osobu jednotného čísla a 1. osobu množného čísla. Koncovky sú -j (2 sg.), -jmo (1 pl.) a -jte (2 pl.) po samohláske a -i (2 sg.), -imo (1 pl. ) a -ite (2 pl.) po spoluhláske. dělajte teda znamená „robiť!“ a môže byť nasmerovaný na viac ľudí naraz, ale slúži aj ako zdvorilejšia forma jednotného čísla, zatiaľ čo dělaj by sa malo používať iba pre priateľov, rodinu a deti. Dělajmo znamená: „Poďme na to“.

Sloveso „byť“

	present	past	future	conditional	imperative
ja	jesm	byl (-a)	budem	by byl (-a)	—
ty	jesi	byl (-a)	budeš	by byl (-a)	budi
on ona ono	jest	byl byla bylo	bude	by byl by byla by bylo	—
my	jesmo	byli	budemo	by byli	budimo
vy	jeste	byli	budete	by byli	budite
oni	sut	byli	budut	by byli	—

Keďže všetko vyššie uvedené ovplyvňuje aj jediné nepravidelné sloveso v Slovianto, byti „byť“, tu je jeho úplná konjugácia.

Vzorový text

Interslavic

Naše selo

Iz vse možlive města, kde žijut ljudi, ja naj-mnogo ljubim male selo, daleko od šumny grad, s jego mala společnost. Ono ne ima prěpolnjene bloki, jedino male drevenne domki. Jest to proste i malovatelne město dlja žitje, s žiteli, čije lica sut ravno znane kak cvěti v naš sad. To jest zatvorjeny svět s nemnogo ljudi, blizko sjedinjene kak mravki v mravska kopa, pčeli v pčelnik, ovci v ovčarnija, mniški v konvent, ili morniki na korabja – kde vsekto zna vsekogo i vsekto jest znany od vsekogo, kde vsekto interesova se v vsekogo i vsekto može imati nadeja, že nekto interesova se v jego.

Kak milo bylo by zanuriti se v to srdečne čutje od ljubjenje i neznane običaji, sobrati se i byti prijatelji s te vse jedinstvene ljudi okolo nas! Tako, že my budemo znati vse zakutki i povrati od tenke ulici i solnečne luki, ktore my prohodimo vsaki denj. Mala socialna grupa, ktora jest selska společnost, jest to, za čto poezija i proza blagodarijut naj-mnogo. Dolga, raztegnjena draga, ktora bludi se v mily, teply denj i prěhodi črěz velika, široka draga, polna od avta i tiri. Vy hočete putovati s mene, dragi čitatelj? Put ne bude dolgy. My načinamo na dolina konec i odtudy my budemo pohoditi v vrh.

Slovenčina

Naša dedina

Zo všetkých možných miest, kde ľudia žijú, to, ktoré milujem najviac, je malá dedinka ďaleko od hluku mesta s malou komunitou. Nemá preplnené byty, len malé drevené chatky. Je to jednoduché a malebné miesto na život s obyvateľmi, ktorých tváre sú známe ako kvety v našej záhrade. Je to odľahlý svet s niekoľkými ľuďmi, úzko zjednotenými ako mravce v mravenisku, včely v úli, ovce v ovčinci, mníšky v kláštore alebo námorníci na lodi – kde každý každého pozná a každý je všetci známi, kde sa každý zaujíma o každého a každý môže dúfať, že ostatní sa o neho zaujímajú.

Aké príjemné by bolo ponoriť sa do tohto srdečného pocitu lásky a neznámych zvykov, stretnúť sa a byť priateľmi so všetkými týmito jedinečnými ľuďmi okolo nás! Tak ako poznáme všetky zákutia tienistých uličiek a slnečných lúk, ktoré denne míňame. Malá sociálna skupina, ktorou je vidiecka spoločnosť, je to, čomu najviac vďačí poézia a próza. Dlhá, roztiahnutá ulica, vinúca sa pekného teplého dňa, križujúca veľkú, širokú cestu, plnú áut a nákladiakov. Chcel by si so mnou cestovať, milý čitateľ? Cesta nebude dlhá. Začíname na konci doliny a odtiaľ budeme pokračovať do kopca.

Právne informácie

This article has been republished with the permission of its original author, Jan van Steenbergen.