Úroveň 1

Automatický preklad

Tento článok bol automaticky preložený a môže obsahovať chyby. Zabezpečenie prekladu do viac ako desiatich jazykov je náročná úloha a tešíme sa na vašu pomoc. Ak nám chcete pomôcť zlepšiť kvalitu našich prekladov, kontaktujte nás na Discord. Prípadne môžete navrhnúť opravy priamo cez GitHub.

Abeceda a výslovnosť

Slovianto je možné písať latinkou a azbukou, ale tu sa zameriame na latinku:

A – ako a v angličtine father

B – ako v angličtine

C – ako ts v angličtine „bits“

Č – ako ch v angličtine „church”

D – ako v angličtine

DŽ – ako j v angličtine „John“

E – ako e v angličtine „best“

Ě – ako ye v angličtine „yet“

F – ako v angličtine

G – ako g v angličtine „good“

H – ako ch po škótsky „loch“

I – ako ea v angličtine „beat“

J – ako y v angličtine „yard“

K – ako v angličtine, ale bez ašpirácie

L – ako v angličtine

LJ – ako li v angličtine „million“

M – ako v angličtine

N – ako v angličtine

NJ – ako ny v angličtine „canyon“

O – ako o v angličtine „or“

P – ako v angličtine, ale bez ašpirácie

R – valcované r

RJ – valené r, za ktorým nasleduje ye ako v angličtine „yet“

S – ako s v angličtine „spin“

Š – ako sh v angličtine „shop“

T – ako v angličtine, ale bez ašpirácie

U – ako oo v angličtine „book“

V – ako v v angličtine „avoid“

Y – ako i v angličtine „bit“

Z – ako v angličtine

Ž – ako si v angličtine „vision“

V Interslovanskom slovníku nájdete aj iné znaky, napríklad ò, ų, å alebo ť. Môžete jednoducho ignorovať diakritiku a čítať ich ako o, u, a, t atď. To platí aj pre ě. Jediné znaky, ktoré si zachovávajú svoju diakritiku v latinskom pravopise, sú č, š a ž. Ak sa vám ich písanie zdá nepohodlné, vždy môžete ako alternatívu použiť cz, sz a zs (alebo cx, sx a zx).

Zdôraznenie je pomerne voľné. Dôležitejšie je, aby ste hovorili pomaly a jasne. Ako všeobecné usmernenie by si zaslúžilo odporúčanie klásť dôraz na predposlednú slabiku.

Gramatika

Podstatné mená

• Podstatné mená môžu končiť na spoluhlásku alebo -a, -o, -e.
• Slovianto nemá články. Preto žena môže znamenať „žena“ alebo „žena“.
• Množné číslo sa vytvorí pridaním -i, ak sa slovo končí na spoluhlásku, alebo nahradením koncovej samohlásky za -i:
  • muž „muž“ → muži „ale“
  • žena „žena“ → ženi „ženy“
  • slovo „slovo“ → slovi „slov“

Prídavné mená

• Prídavné mená majú zvyčajne koncovku -y alebo -i. Neskloňujú sa a mali by byť umiestnené pred podstatným menom.

• Prídavné meno možno zmeniť na príslovku nahradením -y koncovkou -o:

  dobry „dobre“ → dobro „dobre“

• Prídavné mená sa porovnávajú pomocou slov vyše („viac“), menje („menej“), naj- („najviac“) a najmenje („najmenej“):

  • dobry „dobré“
  • vyše dobry „lepšie“
  • naj-dobry „najlepších“
  • menje dobry „menej dobré“
  • najmenje dobry „najmenej dobré“

Osobné zámená

• Na rozdiel od podstatných mien osobné zámená v Slovianto rozlišujú medzi nominatívom (podmet vety, agens) a akuzatívom (predmet, pacient).

• Formy predmetu sú: ja „ja“, ty „ty (j.č.), ty“, on „on“, ona „ona“, my „my“, @@ 56 „vy (m.č.)“, oni „oni“.

• Formy objektu sú: mene „ja“, tebe „ty (j.č.), ty“, jego „on“, ju „ona“, nas „nás“, @@ 65 „vy (m.č.)“, jih „oni“.

• Ako väčšina prirodzených slovanských jazykov, aj medzislovančina má rozlíšenie T-V, t.j. vy a vas sa používajú nielen pre druhú osobu množného čísla, ale aj ako zdvorilostnú formu v jednotnom čísle. Ty/tebe sa používajú na oslovovanie priateľov, príbuzných a detí.

• Slovianto má aj zvratné zámeno, se, čo znamená „seba, seba, seba, ...“. Nemá subjektovú formu, len objektovú formu.

• Toto zvratné zámeno možno použiť aj ako zvratné zámeno. Oni myt se znamená: „umývajú sa“, ale môže znamenať aj: „umývajú sa navzájom“.

• Za predložkou vždy nasleduje akuzatív:

  • s mene „so mnou“
  • bez jego „bez neho“
  • za tebe „za tebou“

• Pre nepriamy objekt možno pridať predložku k „do, smerom“:

  Dajte k mene ... „Daj mi...“

Privlastňovacie zámená

• Privlastňovacie zámená sú: moj „môj“, tvoj „váš, tvoj“, jego „jeho, jej“, jej „jej“, naš „náš“, vaš „váš“. (m.č.)“, jih „ich“. Podobne ako prídavné mená, ani privlastňovacie zámená sa neskloňujú.
• Ak je podmetom vety aj vlastník, pre všetky osoby sa používa zvratné svoj „vlastný“.
• Existujú aj opytovacie a neurčité privlastňovacie zámená, ako napríklad čij „čí“, ničij „niktoho“, něčij „niekoho“, čij-koli „kohokoľvek“.

Ukazovacie zámená

• Ukazovacie zámeno je toj „toto, tamto, tieto, tamto“.
• Vždy, keď je potrebné rozlišovať medzi tu a tam, uvádzame pred ním tu- „tu“ alebo tam- „tam“: tutoj „toto, tieto“, tamtoj „tamto, tamto“ .
• Pri samostatnom použití použite to:
  • Čto jest to? "Čo je toto?"
  • To jest kniga. „Toto je kniha.“

Vzťahové zámená

• V zjednodušenom jazyku ako Slovianto je lepšie vyhnúť sa vedľajším vetám. Ale ak aj tak potrebujete relatívne zámeno, použite ktory „ktorý“.

Opytovacie a neurčité zámená

• Existujú dve základné zámená: kto „kto“ a čto „čo“. Rovnako ako osobné zámená, kto má akuzatív kogo pre priamy predmet.
• Od nich je odvodených aj niekoľko neurčitých zámen, napr. někto „niekto“, kto-koli „ktokoľvek“, ničto „nič“, vsečto „všetko“ (pozri nasledujúcu časť).

Zámenné príslovky

• Každý jazyk má osobitnú kategóriu vzájomne súvisiacich zámen, prísloviek a prídavných mien, takzvané correlatives. Stručne povedané, toto sú otázne slová a slová, ktoré sa používajú na poskytnutie všeobecnej odpovede na tieto otázky. V angličtine, ako aj v mnohých iných jazykoch, tieto slová spolu súvisia pomerne predvídateľným spôsobom (napríklad: where/tu/tam/somewhere/kde/nikde/všade, odkiaľ/odtiaľ/odtiaľ atď.) . To je aj prípad Slovianto.
• Otázky zvyčajne začínajú znakom k-: kto „kto“, kogda „kedy“, kde „kde“, ktory „ktorý“, koliko „koľko“
• Ak je odpoveďou konkrétna vec, miesto atď., slovo začína t-: to „toto, tamto“, togda „potom“, toliko „toľko“
• Ak je odpoveď niečo neznáme alebo nešpecifikované, slovo začína ně- (nasleduje otáznikové slovo): někto „niekto“, někogda „niekedy, jedného dňa“, někde „niekde, niekde“
• Ak je odpoveď záporná, slovo začína ni- (nasleduje otáznikové slovo): nikto „nikto“, nikogda „nikdy“, nikde „nikde“
• Ak je odpoveď na niečo nedôležité, slovo končí na -koli, pridané k slovu otázky: kto-koli „ktokoľvek“, kogda-koli „kedykoľvek, kedykoľvek“, kde-koli „kdekoľvek, kdekoľvek“
• Ak je odpoveď všezahŕňajúca, slovo začína vse- alebo ves-: vsegda „vždy“, vesde „všade“

Číslice

• hlavné čísla od 1 do 10 sú:

  1 – jedin, 2 – dva, 3 – tri, 4 – četyri, 5 – pet, 6 – šest, 7 – sedm, 8 – osm, 9 – devet, 10 – deset

• „-tínedžeri“ (11-19) sa tvoria pridaním -nadset:

  11 – jedinnadset, 12 – dvanadset, ...

• „-Tie“ (20, 30 ... 90) sa tvoria pridaním -deset:

  20 – dvadeset, 30 – trideset, ...

• „-stovky“ (200, 300 ... 900) sa tvoria pridaním -sto:

  200 – dvasto, 300 – tristo, ...

• Vyššie čísla:

  1 000 – tyseč, 1 000 000 – milion, 1 000 000 000 – miliard

• Ich kombinácie sa vždy robia od vysokej po nízku:

  5 678 – pet-tyseč šeststo sedmdeset osm

• Poradové čísla sa tvoria pridaním -y k príslušnému kardinálnemu číslu, okrem nasledujúcich:

  1. – prvy, 2. – drugy, 3. – tretji, 4. – četvrty, 100. – sotny alebo stoty, 1000. – tysečny

Slovesá

• Všetky slovesá majú koncovku infinitív -ti:

  • dělati „urobiť“
  • prositi „opýtať sa“
  • nesti „prenášať“

• Stem sa získa odstránením koncovky -ti z infinitívu:

  • děla-
  • prosi-
  • nes-

• V tejto ranej fáze stačí jedna koncovka prítomného času. Vzniká pridaním -t do stonky. Ak kmeň prítomného času končí na spoluhlásku, medzi kmeň a koncovku sa vloží -e-:

  • ja děla-t „Ja áno“
  • vy prosi-t „vy sa pýtate“
  • oni nes-et „nesú“

• A tu je trochu nepravidelnosti, ktorá sa v slovančine stáva tak často, že by ste sa ju teraz mohli naučiť: ak kmeň končí na k alebo g, tieto spoluhlásky sa stanú č a ž pred vloženým e:

  • pekti „na pečenie“ → pečet
  • mogti „plechovka“ → možet

• Pre minulý čas pridajte -l (jednotné číslo) alebo -li (množné číslo) ku kmeňu:

  • ja děla-l „Urobil som, urobil som“
  • on prosi-l „spýtal sa“
  • my nes-li „prenášali sme“

• Pre budúci čas použite bude s infinitívom:

  • ja bude dělati „Urobím“
  • my bude prositi „opýtame sa“
  • oni bude nesti „unesú“

• podmienku tvoríme použitím častice by s minulým časom:

  • ja by dělal „Urobil by som/urobil by som“

• imperatív má koniec -jte po samohláske alebo -ite po spoluhláske:

  • děla-jte „urobte!“
  • prosi-jte „opýtajte sa!“
  • nes-ite „prenášať!“

• minulé trpné príčastie sa vytvorí pridaním -ny ku kmeňu. Ak kmeň končí na spoluhlásku, vložte medzi kmeň a koncovku -e-. Ak kmeň končí na -i-, vložte -e- a zmeňte výsledné -ieny na -jeny:

  • děla-ny „hotovo“
  • nes-eny „prenášané“
  • prosi-eny → prosjeny „opýtal sa“

• Sloveso byti „byť“ je nepravidelné:

  • prítomný čas: jest
  • minulý čas: byl, byli
  • budúci čas: bude
  • podmienené: byl by, byli by
  • imperatív: budite

• pasívny hlas vzniká ako v angličtine spojením tvaru slovesa byti „byť“ s minulým trpným príčastím:

  • ja jest neseny „Som nesený“
  • ja byl neseny „Bol som nesený, bol som nesený“ atď.

Syntax

• Preferovaný slovosled je predmet – sloveso – predmet, ako v angličtine. Nie je to povinné, ale akýkoľvek iný slovosled môže ľahko spôsobiť, že veta bude nejasná alebo nejednoznačná.

• Prídavné mená, privlastňovacie zámená a podobne sa prednostne umiestňujú pred podstatné meno, ktoré modifikujú:

  toj dobry kniga „táto dobrá kniha“

• Otázky áno-nie sa líšia od bežných ukazovacích viet iba intonáciou:

  • Otec kupil kniga „Otec kúpil knihu.“
  • Otec kupil kniga? "Kúpil si otec knihu?"

• V iných otázkach je opytovacie zámeno alebo príslovka na prvom mieste:

  • Kaky kniga kupil otec? "Akú knihu kúpil otec?"
  • Kde otec kupil toj kniga? "Kde otec kúpil tú knihu?"

• Najjednoduchší spôsob vyjadrenia vlastníctva je jednoducho umiestniť vlastníka pred posadnutého. Ak to nie je dostatočne jasné, použite predložku od „from, of“:

  • moj otec kniga „kniha môjho otca“ (dosl. „kniha môjho otca“)
  • kniga od moj otec „kniha môjho otca“ (dosl. „kniha môjho otca“)

• Rovnako tak pre nepriamy predmet nemusíte používať žiadne špeciálne príslušenstvo. Kedykoľvek to nie je dostatočne jasné, použite predložku k „to“:

  • Dajte moj otec toj kniga. "Dajte tú knihu môjmu otcovi."
  • Dajte toj kniga k moj otec. "Dajte tú knihu môjmu otcovi."

• Na vyjadrenie nástroja, ktorý sa na niečo používa, použite predložku s „s“:

  • Ja udaril svoj otec s toj kniga. "Tou knihou som udrel svojho otca."

Ukážkový text: V reštaurácii

• Dobry denj! Restoran jest otvorjeny?
• Dobry denj. Da, my jest otvorjeny.
• Možno tu piti něčto?
• Očevidno, čto prinesti k vas?
• Čto vy imat?
• Čaj, kava, pivo, vino, vodka...
• A vy takože imat něčto hladne?
• Da, my imat sok, voda, mlěko...
• Togda dajte nam dva soki, prosim.
• Dva soki, dobro. Vy takože hočet jesti něčto?
• Može... Vy imat hlěb?
• Da, očevidno. Hlěb, meso, ryba, vsečto jest.
• Hvala, samo hlěb s maslo, prosim.

• Dobrý deň! Je reštaurácia otvorená?
• Dobrý deň. Áno, máme otvorené.
• Dá sa tu niečo piť?
• Samozrejme, čo ti prinesiem?
• Čo máš?
• Čaj, káva, pivo, víno, vodka...
• Máte aj niečo studené?
• Áno, máme džús, vodu, mlieko...
• Potom nám prosím dajte dva džúsy.
• Dva džúsy, dobre. Chceli by ste tiež niečo zjesť?
• Možno... Máte chlieb?
• Áno, samozrejme. Chlieb, mäso, ryby, všetko je tam.
• Ďakujem, prosím, len s maslom.

Základná slovná zásoba

• a – and, but
• ako – if
• ale – but
• avto – car
• bez – without
• běly – white
• bliz – almost
• bolje – more
• brati – to take
• byti – to be
• čaj – tea
• čas – time
• časina – hour
• čest – part
• člověk – person, human being
• črěz – through
• črny – black
• čto – what
• da – yes
• dati – to give
• daže – even
• denj – day
• dělati – to do, to make
• dělo – act, deed
• děte – child
• dlja – for
• do – to, towards, till
• dobro – well
• dobry – good
• dom – house
• dostati – to get, to receive
• drugy – second
• država – state
• dva – two
• dveri – door
• glas – voice
• glava – head
• gleděti – to watch
• god – year
• govoriti – to say, to speak
• grad – city, town
• groši – money
• hladny – cold
• hlěb – bread
• htěti – to want
• hvala – thanks
• i – and
• idti – to go, to walk
• ih – them; their
• ili – or
• imati – to have
• iz – from, out of
• ja – I
• jedin – one
• jedino – only
• jego – him; his
• jej – her
• jesti – to eat
• ješče – still
• k – to, towards
• kaky – what kind of
• kako – how; like
• kava – coffee
• kde – where
• kniga – book
• kogda – when
• konec – end
• kto – who
• ktory – which
• lice – face
• ljubiti – to love, to like
• maly – little, small
• maslo – butter
• medžu – between
• menje – less
• meso – meat
• město – place
• minuta – minute
• mlěko – milk
• mnogo – much; very
• mogti – can, to be able
• moj – my
• može – maybe, perhaps
• možno – it is possible; possibly
• muž – man, husband
• my – we
• mysliti – to think
• na – on, upon, at
• nad – above, beyond
• najbolje – most
• naš – our
• ne – no; not
• nesti – to carry
• neželi – than
• něčto – something
• někaky – some kind of
• několiko – a few, several
• ni … ni … – neither ... nor ...
• ničto – nothing
• nikto – nobody
• noč – night
• noga – leg
• novy – new
• o, ob – about
• obči – common, general
• očevidno – of course
• od – of, from
• odgovoriti – to answer
• oko – eye
• on – he
• ona – she
• oni – they
• ostati – to stay, to remain
• otec – father
• otvoriti – open
• piti – to drink
• pivo – beer
• po – after; in the manner of
• početi – to begin, to start
• pod – under
• pogled – look, sight, view
• pokoj – peace, quiet
• poslědny – last
• potom – after that, then
• potrěbny – needed, necessary
• prěd – before
• pri – by, near
• prijatelj – friend
• prijdti – to come
• prinesti – to bring
• problem – problem
• prosim – please
• prositi – to ask (for sth.), to require
• prosty – simple, easy
• prvy – first
• pytanje – question
• pytati – to ask (a question)
• rabota – work, labour
• rabotati – to work, to labour
• raz – time (in the sense of: ... times)
• razuměti – to understand
• restoran – restaurant
• ruka – arm
• ryba – fish
• s – with
• směsta – immediately
• snova – again
• sam – alone
• samo – only, merely
• se, sebe – oneself
• seděti – to sit
• sejčas – now
• sila – power, force
• slovo – word
• slučaj – case, instance, event
• sok – juice
• sovsěm – entirely, completely
• spati – to sleep
• stary – old
• stati – to become
• stati se – to happen
• stojati – to stand
• stol – table
• strana – side
• svět – world
• svoj – one's own
• taky – such
• tako – so, in such way
• takože – also, too
• tamo – there
• teply – warm
• to – this, that
• togda – then
• toj – this, that
• toliko – this much, that much, only
• trěba – it is needed, it is necesary
• tri – three
• tu – here
• tvoj – your (sg.)
• ty – you (sg.)
• uho – ear
• uže – already
• v – in; into
• vaš – your (pl.)
• veliky – great, big
• ves – all, entire
• vid – aspect, look, vision
• viděti – to see
• vino – wine
• voda – water
• vojna – war
• vrěme – time
• vsaky – every
• vse – everything
• vsegda – always
• vy – you (pl.)
• vyjdti – exit, quit
• vysoky – high
• za – behind
• začto – why, what for
• zato – that's why, therefore
• zemja – earth, ground
• zly – bad
• značiti – to mean
• znati – to know
• že – that (conjunction)
• žena – woman, wife
• žiti – to live

Právne informácie

This article has been republished with the permission of its original author, Jan van Steenbergen.